5. Funkcionálne psychologické typológie - Jung

Predstavuje jeden z najtrvalejších prínosov psychológii. Na základe Jungovej typológie je možné triediť ľudí podľa postojových a funkčných typov. V postojových typoch sú dve možnosti: extroaverti - typický postoj sa vyznačuje koncentráciou záujmu na vonkajší objekt. Na úrovni pozorovateľného správania ide o ľudí zaoberajúcich sa vonkajším svetom vecí a ľudí.

Introverzia - koncentrácia na vnútorné psychické procesy. Zameraný na vnútorný svet. Rozdelenie na introverov a extrovertov videl Jung nielen na základe ľahko pozorovateľných rozdielov medzi ľuďmi ale v hlbších elementoch psychiky. Podľa Junga každý človek môže byť aj introvert aj extrovert aj keď sú to protikladné tendencie. Tento predpoklad je konzistentný s intrapsychickým modelom konfliktu - osobnosť sa skladá z vnútorne protikladných elementov. Ako osobnosť dospieva, jeden z postojov sa stane dominantným, tak že z vonkajšieho pohľadu je človek buď extrovert alebo introvert. Z tohoto predpokldu vyplýva, že jeden z postojov sa stane dominantným na základe určitých procesov učenia, však Jung nešpecifikuje čo to je.

A./ Typický extrovert : je družný, rád sa všetkého účastní, má veľa priateľov, stále potrebuje niekoho s kým by sa porozprával, neteší ho čítať alebo študovať osamote. Túži po vzrušení, koná bez dlhého rozmýšľania a v celku impulzívne. Je bezstarostný, ľahkomyselný, optimistický, veselý, svoje city vždy dobre nezvláda ale na hnev rýchlo zabúda. Je rád stále v činnosti, vyhľadáva zmenu. V rozhovore má vždy pohotovú odpoveď a nevyhýba sa drsným žartom. Prejavuje sklony ku agresii a nie je vždy celkom spoľahlivý.

B./ Typický introvert: je kľudný, zdržanlivý, prejavuje sklony k introspekcii. Cíti sa lepšie medzi knihami ako medzi ľuďmi, voči nim je rezervovaný a zachováva si od nich odstup s výnimkou najbližších priateľov. Všetko chápe vážne a preferuje usporiadaný spôsob života, prikladá značnú váhu etickým normám. Nemá rád vzrušenie, svoje konanie plánuje dopredu, dvakrát meria a nemá dôveru k okamžitým impulzom. Je skôr pesimistický, kontroluje svoje city, ale na hnev ľahko nezabúda. Je spoľahlivý, nie je agresívny a nemá záľubu v drsných žartoch. (Schraggeová,2005,s.50-59)


6. Vedeckokulturálne typológie – Spranger

psychológia Sprangera je chápajúca (Verstehende Psychologie) psychológia. To znamená psychológia chápajúca zmysel. V protiklade ku prírodovedecky experimentálnej psychológii zanevrela na vypracovávanie charakterizujúcich elementov duševného života, oveľa viac sa orientuje na zmyslový obsah v širokom význame duševného života.

A./ Teoretik - norma : „ zdôvodni svoje súdy, doveď ich do neprotirečivej myšlienkovej súvislosti, ktorá odpovedá skutočnej súvislosti“. Teoretický človek sa drží tejto normy, prevláda vôla ku vecnému poznaniu, najvyššia hodnota je pravda. Iné hodnotové zážitky sú v úzadí. Vášeň ku objektívnemu poznaniu, je zničený z nepoznania, raduje sa len z teoretických objavov aj keby ho poznanie malo zničiť. Duševný život je prvoradý. Žije v nadčasovom svete. Vzťah ku systematičnosti, aj praktické správanie podriaďuje poriadku a pravidelnosti, usporiadanosti. Má svoj protiklad, v skeptikovi. Skepticizmus je vedecky zdôvodnený.

B./ Ekonomický človek - hlavnou hodnotou je užitočnosť hmotných zdrojov a prírodných síl, primárne v službách biologického udržania života. Látky a sily sa získavajú a formujú prácou. Táto činnosť je ekonomická vtedy, ak strata síl je menšia ako zisk. Správanie určuje motív uspokojovania potrieb, hlavná prednosť je praktická múdrosť . Protiklad je márnotratník (=nehospodárny spotrebiteľ ) a lakomec (= nehospodárny šporovlivec a nadobúdateľ).

C./ Estetický človek - na vyjadrenie duševných kvalít používa vlastné dojmy. Všetky svoje dojmy a zážitky formuje tak, že z jeho života sa stáva umelecké dielo. Sú to ľudia vnútornej formy a duševnej krásy, ich vnútorný život je určovaný harmóniou a mierou. Motivačná štruktúra estetického človeka - sebarealizácia, sebazdokonalovanie, pôžitok je jeho cieľom. Jeho proťajšok bojuje proti estetizmu, pretože sám na sebe vyskúšal nedokonalosť estetických foriem zmýšľania.

D./Sociálny človek - človek lásky ku blížnemu. Jeho láska nie je eros, nie len súcit ale láska ku druhému ako možnému nositeľovi hodnôt a zástancovi hodnôt. Jeho proťajškom je nenávistná povaha, nenávisť zo sklamanej lásky.

E./ Politický človek - snaží sa o moc, chce sa presadiť a byť nadradený ostatným ľuďom. Protityp - odmietnutie moci po ťažkom sklamaní zo snahy získať moc.

F./ Religiózny človek - snaží sa o nekonečné naplnenie svojho bytia, je pre neho najvyššou hodnotou. Pokiaľ nenájde najvyššiu hodnotu pociťuje nepokoj v srdci. Keď ju nájde v sebe cíti sa zachránený, blažený v náboženskom zmysle slova. K ostatným oblastiam života sa stavia odmietavo, askéza ho dovedie k bohovi. Ak má kladný vzťah k iným impulzom života, vtedy zvažuje či motívy odpovedajú svetlej či tmavej časti duše. Proťajšok je ateista. (Schraggeová,2005,s.54)