K opätovnému nastoleniu rovnováhy je treba rozoznať cieľ, ktorý uspokojí túto pot-rebu a vybrať spôsob správania, ktorý povedie k dosiahnutiu uvedeného cieľa. Každé správa-nie je tak motivované neuspokojenými potrebami.

Maslowova hierarchia potrieb

Maslow sa domnieval, že existuje päť hlavných kategórií potrieb, ktoré sú spoločné pre
všetkých ľudí, a to začínajúc základnými fyziologickými potrebami cez potreby istoty a bezpečia, sociálne potreby a potreby uznania až k potrebám sebarealizácie. Maslowova teória motivácie tvrdí, že v prípade uspokojenia nižšej potreby sa stáva dominantnou potrebou pot-reba vyššia a pozornosť jedinca je potom sústredená na uspokojenie tejto vyššej potreby. Pot-reba sebarealizácie však nemôže byť uspokojená nikdy. Len neuspokojená potreba môže mo-tivovať správanie a dominantná potreba je základným motivátorom správania.

Alderferova ERG teória

Táto teória sa týka subjektívnych stavov uspokojenia a prianí. Alderfer navrhol teóriu ľud-ských potrieb: potreby existenčné, potreby vzťahové, potreby rastové – tieto stimulujú ľudí, aby vo svoj prospech vyvíjali produktívne úsilie.

McClellandove potreby výkonu, spojenectva a moci

Identifikoval tri najdôležitejšie potreby: potreba výkonu (úspechu), potreba spojenectva, pot-reba moci.

Herzbergerov dvojfaktorový model

Tento model tvoria dva faktory: jednu tvoria satisfaktory, čiže motivátory, pretože sú považo-vané za činitele motivujúce jedince k vyššiemu výkonu a vyššiemu úsiliu. Druhá sa skladá z dissatisfaktorov, ktoré charakterizujú prostredie slúžiace k prevencii nespokojnosti so za-mestnaním, ale majú len malý vplyv na pozitívne postoje k práci.

Teórie zamerané na proces

Kladie sa tu dôraz na psychologické procesy alebo sily, ktoré ovplyvňujú motiváciu i na zá-kladné potreby, pretože sa zaoberajú tým, ako ľudia vnímajú svoje pracovné prostredie a spô-soby, ako ich interpretujú a chápu. Príslušnými procesmi sú: očakávanie (expektačná teória), dosahovanie cieľov (teórie cieľa), voľba správania (teória reaktancie), pocity spravodlivosti (teória spravodlivosti).

Teória atribúcie

Týka sa toho, ako vysvetľujeme svoj výkon potom, čo sme vynaložili značné úsilie a motivá-ciu na nejakú jednotlivú úlohu. Ak sa úspech alebo neúspech vysvetľuje v súvislosti s úsilím, môže dôjsť k vysokej motivácií. Ak je neúspech vysvetľovaný obtiažnosťou úlohy alebo ne-dostatkom šťastia, výsledkom môže byť strata motivácie.

Vytváranie vzorov

Ľudí je možné motivovať modelovaním ich správania pomocou „modelovej úlohy“ či „vzo-ru“.