3.2.1  Tovarové peniaze

Peniaze ako výmenný prostriedok sa v dejinách ľudstva vyskytovali najprv vo forme tovaru. Určitý čas slúžilo ako peniaze veľké množstvo tovarov: dobytok, olivový olej, pivo alebo víno, meď, železo, zlato, striebro, prstene, diamanty a cigarety. Každý z nich má výhody a nevýhody. Dobytok nemožno rozdeliť na drobné. Pivo nezlepšuje svoju kvalitu pri skladovaní, víno však zrejme áno. Olivový olej predstavuje vhodné tekuté obeživo, ktoré možno  deliť presne podľa želania, ale zle sa s ním zaobchádza, a tak ďalej.

Približne od 19. storočia sa tovarové peniaze obmedzovali takmer výlučne na drahé kovy, ktoré mali pre výkon tejto funkcie rad predností. Vzácne kovy boli dostatočne zriedkavé a len ťažko rozmnožiteľné, takže hodnota tohto platobného prostriedku nemohla byť ohrozovaná nadprodukciou. Boli prenosné, dobre deliteľné a trvanlivé. Zlaté peniaze vystupovali najskôr vo forme zrniek a rôznych odliatkov, neskôr sa zo zlata razili mince. Drahé kovy predstavovali plnohodnotné peniaze.

3.2.2 Papierové peniaze

Vek tovarových peňazí ustúpil veku papierových peňazí - bankoviek. Podstata peňazí je teraz jasná. Peniaze ako peniaze, a nie ako tovar, sú žiadané nie kvôli nim samým, ale kvôli veciam, ktoré za ne možno kúpiť. Banky ich vydávali najskôr ako potvrdenky o uložení určitého množstva zlata v banke. Neskoršie banky emitovali bankovky aj na úverovom základe, t.j. na základe poskytnutia obchodného úvaru, krytého zmenkou a následného odkúpenia zmenky. Takto sa do obehu dostali aj neplnohodnotné peniaze, ktoré sú len známkami skutočných peňazí. Peniaze sú umelou spoločenskou konvenciou. Len čo sa určitý statok začne používať ako peniaze, ľudia si ho začnú ceniť (nefajčiar si začne ceniť cigarety, ak sa v tábore pre vojnových zajatcov používajú ako peniaze). Toto vedie k paradoxu: peniaze sa prijímajú. Pretože sa prijímajú.

Používanie papierového obeživa sa rozšírilo, pretože je vhodné ako výmenný prostriedok. Papierové peniaze možno ľahko prenášať a skladovať. Vytlačením väčšieho či menšieho počtu núl na bankovku možno zhmotniť väčšiu alebo menšiu hodnotu v ľahkom, prenosnom prostriedku malého objemu. Používaním desatinnej čiarky ju môžeme deliť podľa priania. Starostlivou tlačou možno hodnotu peňazí chrániť pred falšovaním. Vzácnosť peňazí je dôsledkom skutočnosti, že ich súkromníci nemôžu legálne vytvárať.

3.2.3 Bankové peniaze

Posledným štádiom vývoja peňazí je použitie bankových depozít (vkladov) ako peňazí. V moderných ekonomikách práve táto skupina tvorí rozhodujúci podiel na celkovom množstve peňazí. V moderných trhových ekonomikách vystupujú dnes peniaze v nasledujúcich formách:

- drobné kovové mince
- papierové peniaze (bankovky, prípadne i štátovky). Papierové peniaze spolu s mincami tvoria obeživo, t.j. hotové peniaze
- bankové (depozitné) peniaze: vklady bez výpovednej lehoty, šekové účty. Existujú v bezhotovostnej podobe, ale možno ich rýchlo zmeniť na hotovosť.
- „kvázi peniaze" (skoro - peniaze) ide o prostriedky s nižším stupňom likvidity. Zahŕňajú termínované depozitá, t.j. vklady s určitou výpovednou lehotou a likvidné cenné papiere, predovšetkým štátne obligácie.

Právo vydávať mince a bankovky má centrálna banka. Na tvorbe bankových  peňazí sa podieľajú obchodné banky, pričom, centrálna banka tento proces ovplyvňuje pomocou nepriamo pôsobiacich nástrojov.


4. Funkcie peňazí

Poňatie peňazí sa vo všeobecnosti určuje peňažnými funkciami: za peniaze sa považuje všetko, čo plní funkcie peňazí. Rozlišujú sa nasledovné funkcie peňazí: