Funkciu výmenného prostriedku môžu peniaze vykonávať len vtedy, keď sú pri kúpe všeobecne akceptované. Funkciu výmenného prostriedku plnia jednak hotové peniaze a jednak depozitné peniaze. Pritom čím je peňažný a bankový systém rozvinutejší, tým väčšia časť transakcií je sprostredkovaná bezhotovostne a len menšia časť pomocou obeživa.
4.2 peniaze ako uchovateľ hodnoty - v tejto funkcii slúžia peniaze k prenášaniu hodnoty do budúcnosti. Peniaze sa totiž nemusia vynakladať len na nákupy tovarov a služieb v súčasnosti; peniaze možno odložiť a tieto nákupy uskutočniť neskoršie.
Vo funkcii uchovateľa hodnoty môžu okrem peňazí vystupovať aj ďalšie statky - cenné papiere, šperky, nehnuteľnosti a pod. V období inflácie plnia peniaze túto funkciu nedokonale a v období hyperinflácie môžu celkom stratiť schopnosť uchovávať hodnotu.
4.3 peniaze ako jednotka zúčtovania - peniaze slúžia na ocenenie tovarov a služieb, vyjadrenie ich hodnoty. Funkcia peňazí ako zúčtovacej jednotky je úzko spojená s funkciou transakčného prostriedku. Používanie spoločnej jednotky zúčtovania nesmierne zjednodušuje ekonomický život. V dnešnej ekonomike sú uvedené funkcie identické s „peňažným nositeľom".
Peniaze môžu plniť svoje funkcie len vtedy, keď majú „hodnotu". Peniaze slúžia pravidelne na nákup tovarov a služieb. Čím viac ich možno za jednu peňažnú jednotku kúpiť, tým vyššia je hodnota peňazí (kúpna sila). Hodnota peňazí je považovaná za stálu vtedy, keď množstvo tovarov a služieb nakúpených za peňažnú jednotku zostáva rovnaké. Jeho veľkosť závisí od úrovne cien. Stabilná cenová hladina je podľa toho len iný výraz pre nemennú hodnotu peňazí. Ak má hodnota peňazí zostať stabilná, musí sa množstvo peňazí a celková produkcia meniť v rovnakej miere. Táto podmienka bude splnená vtedy, ak sa nebude meniť rýchlosť obehu peňazí. Rýchlosť obehu peňazí určuje, koľko aktov kúpy a predaja obslúži priemerne jedná peňažná jednotka za rok, inými slovami, vyjadruje frekvenciu, a akou peňažná jednotka v priebehu roka mení majiteľov. Je nutné ešte jedno obmedzenie, a to, že existujúce platobné prostriedky nesmú unikať mimo obeh.
5. Peňažné agregáty
Peňažné agregáty a kategorizácia peňazí, vrátane aktív do jednotlivých peňažných agregátov je robená na empirickom základe. Tomu zodpovedá aj náplň peňažných agregátov, ktorá je určená dohodou predstaviteľov zainteresovaných inštitúcií, prevládajúcou štruktúrou aktív. Zohľadňuje dopad inovácii, ktoré menia štruktúru vkladov, ale aj hodnotenia hospodárskej politiky zo strany zainteresovaných partnerov. Ústredné banky pravidelne sledujú a publikujú údaje o vývoji peňažných agregátov. Analyzujú ako sa premietajú rozdiely medzi plánovaným a skutočným tempom rastu peňažných agregátov do vývoja hospodárskej aktivity. Údaje o vývoji peňažných agregátov sú pravidelne publikované v odborných časopisoch.
V modelovom riešení existuje 127 rôznych kombinácii obsahovej náplne peňažných agregátov. Z praktických dôvodov ústredné banky používali najskôr 12, neskoršie 5 a v súčasnosti 3 základné agregáty. Náplň peňažných agregátov sa neustále spresňuje. Vychádza sa pritom z požiadaviek na peňažnú politiku a z hodnotenie jej efektívnosti, ktoré má bezprostredný dopad na štruktúru masy obeživa. Napríklad v USA, prakticky do polovice 80. rokov Federálny rezervný systém (FRS) reguloval masu obeživa pomocou peňažného agregátu M1. Až v druhej polovici 80. rokov využíval agregát M2. Naproti tomu vo Veľkej Británii regulovali masu obeživa pomocou peňažného agregátu M3 a v Nemecku a vo Francúzsku agregátom M2. Tento agregát sa uplatnil aj v prístupe NBS a ČNB k regulovaniu masy obeživa. Ponuka peňazí v hospodársky vyspelých krajinách má dnes rôznorodú štruktúru, ktorá je tvorená rôznymi formami peňazí. Ich rozlíšenie umožňuje vyjadrovať ponuku peňazí pomocou tzv. peňažných agregátov, ktoré sa líšia stupňom likvidity, t.j. pohotovosti k platobným operáciám.
5.1 Peňažný agregát M1
M1 má najbližšie k tradične chápaným peniazom. Je najdôležitejším a prísne stráženým ukazovateľom peňazí. Informuje o peniazoch vo funkcii platidla a obeživa. Zahŕňa najlikvidnejšie formy peňazí. Zvykne sa označovať ako peniaze v užšom zmysle alebo transakčné peniaze. M1 zodpovedá najužšej definícii peňazí navrhnutej na základe teoretického prístupu; pokúša sa merať skutočné prostriedky výmeny. Je súhrnnom obeživa, ktoré je skutočne v obehu, čiže mimo bankový systém, a depozitných peňazí na požiadanie. Tieto aktíva možno v každom okamžiku bezprostredne použiť na platby.