Ekonómia - (oikos - dom (gr.), nomos - zákon (gr.)) je veda, ktorá skúma, analyzuje a opisuje spôsob, ako ľudia používajú vzácne obmedzené zdroje s alternatívnym použitím na výrobu tovarov a služieb, a ako si tieto rôzne tovary a služby rozdeľujú a navzájom vymieňajú.

Ekonomika - je cieľavedomá hospodárska činnosť zameraná na uspokojovanie potreby jednotlivých trhových subjektov, ktorej podstatou je výroba, rozdeľovanie, výmena a spotreba statkov (výrobkov) a služieb.

1.1 Predmet skúmania ekonómie

Predmetom ekonómie je analýza uspokojovania ľudských potrieb, motívov uspokojovania potrieb, motívov výroby a reprodukčného procesu, makroekonomických veličín, riešenie problému vzácnosti (svet neobmedzených potrieb voči svetu obmedzených statkov). Riešenie problému vzácnosti je v spájaní a združovaní ľudí, v deľbe práce, kooperácii a integrácii. Takto vznikajú ekonomické vzťahy a v konečnom dôsledku aj ekonomika (ekonomická štruktúra spoločnosti).

Ústredným problémom ekonomiky je problém voľby a rozhodovania o tom:

•čo sa bude vyrábať - aké statky a služby vyrábať, aby vyjadrovali optimálne produkčné možnosti a existujúce potreby
•ako sa bude vyrábať - Ako vyrábať statky a služby vzhľadom na technické a technologické možnosti, ako vzájomne kombinovať existujúce výrobné faktory, aby sa dosiahla čo najvyššia efektívnosť, ale aj potrebný sortiment tovarov a služieb.
•a pre koho sa bude vyrábať - Pre koho vyrábať statky a služby, aký bude spotrebiteľ, čo závisí od jeho dôchodkov, výšky daní, inflácie, pomeru akumulácie a spotreby a podobne

Ekonomické rozhodovanie sa robí na úrovni jednotlivca, až po úroveň štátu. Z toho dôvodu členíme ekonómiu na dve časti:

Mikroekonómia – z gréckeho slova „mikros“ – malý; skúma správanie sa jednotlivcov (prečo uprednostňujú ten-ktorý statok, ako sa rozhodujú pri voľbe statkov pri rôznych obmedzeniach), podnikov (prečo ponúkajú určitý druh tovarov, čo ovplyvňuje ich výrobu, aké má podnik ciele). Zaoberá sa vytváraním cien jednotlivých druhov tovarov, prečo vzniká nezamestnanosť, ako funguje trh, aký vplyv má monopolné postavenie jednotlivých subjektov na trhu, aký vplyv má na prácu výška daní zo mzdy apod.

Makroekonómia – z gréckeho slova „makros“ – veľký; skúma správanie sa ekonomiky ako celku, t.j. celkový dopyt a ponuka tovarov a služieb, mieru inflácie, mieru nezamestnanosti, národohospodárske výsledky, úlohu štátu v ekonomike, medzinárodné ekonomické vzťahy, aká je závislosť medzi spotrebou a investíciami, ako vplýva menová a rozpočtová politika na hospodársky vývoj v krajine a pod. Hranice medzi mikro a makroekonómiou nie sú veľmi presné. Existuje veľa oblastí, kde sa navzájom prekrývajú, alebo sú tesne prepojené. Takého členenie ekonómie je užitočným prostriedkom na utriedenie poznatkov a myšlienok, týkajúcich sa ekonomických problémov a hospodárskej politiky.

V ekonomickej teórii sa môžeme stretnúť s dvojakým prístupom k problémom hospodárskeho života a podľa toho rozlišujeme pozitívnu ekonómiu a normatívnu ekonómiu.

Pozitívna ekonómia sa usiluje opisovať a charakterizovať ekonomické javy, konštatuje fakty ekonomického života. Konštatuje sa napríklad existencia určitej miery nezamestnanosti, miery inflácie, tempa rastu. Snaží sa odpovedať napríklad na otázku : Ako bude vplývať zvýšenie dane z pridanej hodnoty na spotrebu mäsa? To je otázka, na ktorú možno odpovedať, len keď poznáme konkrétne údaje. Pozitívna ekonómia sa zaoberá takými javmi, ktoré sú vedeckými metódami poznateľné a dokázateľné, teda tým, čo je, a nie tým, čo by malo byť. Analyzuje ekonomickú realitu takú, aká je a hľadá v nej zákonitosti jej fungovania. Teda pozitívna ekonómia sa usiluje odpovedať na otázku, aký je ekonomický život, aká je hospodárska realita.

Normatívna ekonómia sa usiluje vysvetliť, aká by mala byť ekonomická realita, ako by mal fungovať ekonomický systém, a preto sa usiluje vytvoriť ideálny model fungovania dokonalého ekonomického systému. Normatívna ekonómia obsahuje etické a hodnotové súdy, o ktorých možno diskutovať, ale ktoré nikdy nemožno dokázať faktickými údajmi a vedeckými argumentmi. Napríklad: Aká miera nezamestnanosti je pre štát únosná, aké majú byť výdavky na armádu, treba zníženie rozpočtového deficitu zabezpečiť zvýšením daní, alebo znížením výdavkov štátneho rozpočtu, či sa majú podporovať verejné stavby. Tieto otázky nemožno riešiť pomocou poznatkov ekonomickej teórie, ale na základe politických rozhodnutí.

1.2 Hlavné typy ekonomík

•ekonomika založená na inštinktoch, zvykoch, tradíciách – v ktorej sa problémy (čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať) riešia na základe zvykov, tradícií
•príkazová ekonomika – resp. centrálne riadená ekonomika, založená na príkazoch a administratívnych rozhodnutiach štátu
•trhová ekonomika – slobodné trhové hospodárstvo funguje na základe slobodného podnikania a voľnej súťaže prostredníctvom trhového mechanizmu
•zmiešaná ekonomika – vystupujúca v podobe sociálneho trhového hospodárstva. Tento typ ekonomiky sa v súčasnosti najviac vyskytuje. Ide o systém s dominantným postavením trhu, ktorého fungovanie môžu dopĺňať obmedzené štátne zásahy.

2. Metódy skúmania ekonómie

Veda, zaoberajúca sa skúmaním ekonomických javov a procesov, sa nazýva metodológia ekonómie. Je súhrnom všetkých metód, používaných pri rozoberaní najrôznejších ekonomických javov a procesov.

Medzi klasické metódy skúmania patria:
• analýza javov a procesov - Rozklad celku na jeho jednotlivé časti a prvky s cieľom čo najdokonalejšieho poznania subčastí systému.
• syntéza javov a procesov - Skúmanie javov ako celku, a to pomocou skladby častí a prvkov celku
• indukcia javov a procesov - Postup vedúci k zovšeobecneniu získaných poznatkov na základe skúmania všetkých dostupných javov alebo len časti týchto javov.
• dedukcia - Postup od všeobecného k jednotlivému, pri ktorom sa na základe poznatkov a tvrdení, ktoré sa považujú za objektívne, logicky vyvodzuje pravdivý záver.
• komparácia - Porovnávanie javov v čase a priestore, identifikácii ich spoločných, prípadne rozdielnych stránok.
• abstrakcia - Zameranie sa na podstatu ekonomických javov a procesov. Ekonomické modely poskytujú informácie o základných vzťahoch príčin a následkov a predstavujú efektívny nástroj pre ekonomické rozhodovanie nejakého aspektu ekonómie. Vyjadrujú sa pomocou rovníc, grafov, tabuliek, majúcich veľkú vypovedaciu schopnosť. Zdrojmi poznania ekonómie sú často štatistiky.
Ekonometria, pomocná ekonomická disciplína, využíva v praxi matematické a štatistické postupy na testovanie ekonomických hypotéz a ekonomických parametrov.

3. Dva hlavné prúdy ekonomickej teórie

V ekonomickej teórii nachádzame dva základné teoretické prúdy, z ktorých postupne vznikli dve protichodné tendencie, jednak v ekonomickej teórii, jednak v hospodárskej politike. Každý z týchto prúdov zahrňuje niekoľko škôl, predstavovaných rôznymi skupinami ekonómov, ktorí vyzdvihujú niektorú zo stránok fungovania ekonomického systému.

1) Prúd, ktorý uprednostňuje jednoznačne neviditeľnú ruku trhu a trhového mechanizmu nazýva sa klasická, resp. neoklasická ekonómia (sem patria ekonómovia od A. Smitha cez J. B. Saya, J. S. Milla, A. Marshala, F. A. Hayeka, M. Friedmana, až po iných ďalších). Títo ekonómovia a školy sa opierajú o automatické fungovanie trhu a automatické vytváranie ekonomickej rovnováhy, predpokladajú prirodzenú mieru nezamestnanosti, usilujú sa o redukciu štátnych zásahov na minimum, odporúčajú využívať hlavne monetárne nástroje regulácie trhu a ekonomickú rovnováhu nastoľovať podľa možnosti výhradne pomocou regulovania množstva peňazí v obehu.

2) Druhý prúd, ktorý predpokladá, že neviditeľná ruka trhu môže byť čiastočne alebo úplne ochromená, a preto sú potrené štátne zásahy, sa nazýva keynesovský prúd (J. M. Keynes, A. Hansen, W. Heller, A. Domar, R. Harrod, atď). Títo ekonómovia odporúčajú najmä aktívnu rozpočtovú politiku, ktorá má zvýšiť efektívny dopyt, a tým aj celkovú úroveň výroby a zamestnanosti