referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Stanislav
Streda, 13. novembra 2019
Osvietenstvo
Dátum pridania: 02.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: viktors
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 920
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 27.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 46m 10s
Pomalé čítanie: 69m 15s
 
Zhrnutie:

Osvietenstvo je kultúrne hnutie s cieľom nahradiť názory opierajúce sa o náboženskú a politickú autoritu názormi, ktoré sú výsledkom činnosti ľudského rozumu a zároveň obstoja pred jeho kritikou. Pojem osvietenstva v naznačenom zmysle bol vytvorený reflexiou procesu globálneho prevrstvovania sa kultúry v Európe v období od 16. do 18. storočia a používa sa aj pri reflexii iných kultúrno-historických epôch a v konštitúcii ich pojmu (napríklad pri konštitúcii pojmu kultúrnohistorickej náplne posokratovských storočí v antike). V Anglicku vystupuje osvietenstvo počnúc 16. storočím v náboženstve a politike, vo Francúzsku od 17. storočia spoločensky a morálnokriticky a víťazí v 18. storočí, pričom vyúsťuje do Francúzskej revolúcie 1789. V Nemecku sa osvietenstvo šíri v 18. storočí bez výraznejších vonkajších úspechov, skôr ako vnútorne formujúca sebareflexia nemeckej filozofie a literatúry v zmysle Kantových slov: „Osvietenstvo je prebúdzanie sa človeka z nedospelosti zavinenej ním samým“. Taliansko a Španielsko epochu osvietenstva takmer nepoznajú. Osvietenstvo v Taliansku znamená antiklerikalizmus.
Základom osvietenstva je empirizmus a racionalizmus. Osvietenstvo podrobuje všetko (napr. náboženstvo, tradičné politické a spoločenské poriadky) novoobjavenému meradlu: v znamení empirizmu je meradlom zmyslová skúsenosť, v znamení racionalizmu je rozumový dôkaz. V obidvoch prípadoch tu ide o obrat k subjektu, o snahu oslobodiť vedomie a revolucionizovať existujúce pomery. V obidvoch prípadoch je životom osvietenstva pátos viery vo vedu a v pokrok. Osvietenskí myslitelia sú: Voltaire, Rousseau, Montesquieu, Condorcet a Turgot.


Osvietenstvo


 Myšlienkové, kultúrne, proticirkevné a protifeudálne hnutie, ktoré vzniklo v Anglicku v 17. až 18. storočí a postupne ovplyvnilo ideový a politický vývin celej Európy. Prvé osvietenské myšlienky sa presadzovali najskôr v krajinách, ktoré boli v Anglicku a vo Francúzsku. Vzbury proti autoritám (proti šľachte, cirkevnej moci, proti absolutistickej vládnej moci). Vychádzajú z anglických filozofov - Anglicko bolo omnoho slobodomyseľnejšie ako Francúzsko.

Boli inšpirovaní:
a) anglickou prírodovedou - najmä fyzikou (Newton)
b) sociálnou filozofiou - Lockovou deľbou štátnej moci
c) René Descartes - filozofia subjektu (každý začína filozofovať sám od seba)

 Bojovali proti cenzúre (sloboda tlače), proti otroctvu - upozorňujú na humánnejšie zaobchádzanie so zločincami. V roku 1789 - Deklarácia ľudských a občianskych práv - nedotknuteľnosť jednotlivca, stanovili prirodzené právo - právo každého na život. Olympe de Gouges - 1791 - hovorí o právach žien, 1793 - bola popravená.

 Pramení z racionalizmu (z ľudského rozumu), za veľmi dôležitú považuje výchovu človeka v duchu týchto predstáv (úroveň vzdelania). Skončiť s nevedomosťou a nerozumnosťou. Literatúra z tohoto obdobia sa zapája do zápasu o spoločenský pokrok. Kant: „Osvietenstvo je vykročením človeka z nesvojprávnosti zavinenej ním samotným." (nesvojprávnosť chápe ako neschopnosť používať rozum bez cudzej pomoci) vo využití rozumu osvietenstvo videlo zdroj zmeny a nápravy spoločenských pomerov, zdokonalenie morálky i človeka.

 Dosiahlo svoj vrchol vo Francúzsku (zakladateľ racionalizmu – Descartes: „Myslím teda som“). Osvietenci vystupujú neohrozene za právo človeka a slobodný život. Nové myšlienkové prúdy sa šírili medzi ľuďmi prostredníctvom kníh, novín a časopisov.

 V 17. storočí pôsobili voľnomyšlienkári - hnutie libertínov, ktorý ironizovali a znevažovali despotickú vládu a autority.

 Osvietenci pochádzali zo všeobecných vrstiev obyvateľstva, boli to však najmä príslušníci mladej buržoázie - osvojili si nového ducha, dobu chápali ako „epochálny zlom", verili, že svet sa musí zmeniť a boli presvedčení, že politickú despociu, sociálnu nespravodlivosť a moc cirkvi možno odstrániť najmä rozvojom vedy a jej využívaním, šírením osvety, zvyšovaním všeobecnej vzdelanosti a kultúrnosti širokých vrstiev a reformami, ktoré by uskutočňovali osvietení a vzdelaní panovníci.

 V tomto období vznikla a prevládala zjednodušená predstava, že všeobecný vzostup ľudstva priamo závisí od zdokonalenia a rozšírenia poznania.

 Európski myslitelia v ňom rozvíjali nové myšlienky o spôsobe vlády, slobode a autonómnosti jednotlivca a o náboženskom vyznaní. Mnohí odvrhli staré presvedčenie a začali sa spoliehať na osobné schopnosti.

 Niektoré predstavy osvietencov sa opierali o práce anglického filozofa Johna Locka, ktorý tvrdil, že všetci ľudia sú rovní, a že autorita vlády spočíva len v súhlase ovládaných. Tieto názory utvorili základ demokracie.

 Nové smery v myslení sa prejavili najmä vo Francúzsku, kde filozofi takých mien ako Voltaire a Rousseau vystúpili proti absolutistickej monarchii i proti tomu, aby šľachta a duchovenstvo užívalo špeciálne výsady. Boli toho názoru, že výchova má byť dostupná pre všetkých.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Osvietenstvo SOŠ 2.9584 968 slov
Osvietenstvo SOŠ 3.0057 224 slov
Osvietenstvo SOŠ 2.9651 237 slov
Osvietenstvo 2.9666 297 slov
Osvietenstvo GYM 2.9601 1398 slov
Osvietenstvo GYM 2.9673 997 slov
Osvietenstvo GYM 2.9802 763 slov
Osvietenstvo 2.9723 3256 slov
Osvietenstvo 2.9576 3181 slov
Osvietenstvo 3.0036 975 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.