 Osvietenská filozofia nadviazala na racionalizmus a empirizmus, myšlienky, ktoré podporovali argumentáciu osvietencov (sila ľudského rozumu a skúsenosť). Filozofi vytvorili koncepcie prirodzenej morálky, prirodzeného práva, prirodzeného náboženstva, teórie spoločenskej zmluvy atď. Osvietenská filozofia – Montesquieu – Perzské listy a Duch zákonov.

 Osvietenci presadzovali slobodu myslenia a presvedčenia, ideálom bol slobodný človek v slobodnej spoločnosti, ich myšlienky zohrali dôležitú úlohu pri rozpade francúzskej absolutistickej monarchie (14. júl 1789) = francúzska buržoázna revolúcia, heslo: „Sloboda, rovnosť, bratstvo."

 Anglický osvietenský myslitelia - F.Bacon, Hobbes, J.Locke, D.Nume, z nemeckých to bol I.Kant. V Uhorsku i na Slovensku sa osvietenstvo prejavilo v tzv. osvieteneckom absolutizme, v reformách – Márie Terézie a Jozefa II., v zakladaní učených spoločností , šírení vedy a vzdelania i v národno - obrodeneckom hnutí.

 Z umení sa osvietenstvo v najväčšej miere dotklo predovšetkým literatúry a činoherného divadla , kde sa jeho tendencie uplatnili v zdôrazňovaní poučovacieho, vzdelávacieho a morálneho aspektu. V roku 1715 klasické divadlo rozšírilo svoj vplyv na väčšinu európskych národov. Začali sa rozmáhať súkromné divadlá: Voltaire ich zriaďoval všade, kde býval. Zdokonalila sa réžia a dekorácie, ktoré poznačilo hľadanie väčšej pravdivosti a dokonca istá snaha o historickú vernosť. Rozvíjal sa aj nový žáner, ktorý zobrazoval meštianske prostredie a uvádzal na javisko ,,senzitívnosť“ , ktorá bola jedným z najdôležitejších pojmov osvietenstva. Meštianske tragédie a tragikomédie hovorili vážnym spôsobom o starostiach utvárajúcej sa spoločnosti. Diderot a Beaumardais nezabúdali na komickosť a vnášali do nového divadla ušľachtilú literatúru.

 Francúzsky kritik a spisovateľ Denis Diderot zostavil knihu Encyklopédia, ktorá stelesňovala ducha francúzskeho osvietenstva. Encyklopédia zhromažďuje všetky oblasti osvieteneckého myslenia, ale aj prehľadný súhrn a zhodnotenie stavu dosiahnutého poznania v polovici 18. stor. Je to komplexnejšie dielo než Baylov Historický a kritický slovník alebo Cyklopédia Angličana Chambersa. Encyklopédia sa zrodila z úmyslu preložiť práve Chambersovu prácu. Ide o vzrušujúce dielo: demonštruje vládu človeka nad svetom, ku ktorému patrí. Úvod zostavený ď Alembertom vysvetľuje nové presvedčenie. Vyzýva čitateľa, aby sám premýšľal. Hľadá pravdu vo vede a histórii, a nie v biblii a v cirkevných dielach. Šťastie je v rukách každého človeka, ktorý je schopný všetko podniknúť a uskutočniť, ak sa oslobodí od toho, čo spútava jeho napredovanie. Encyklopédia vytvorená spoločnosťou spisovateľov musí všetko preskúmať, pohnúť so všetkým bez výnimky a ohľadu.

 Ciele filozofie osvietenstva: uvádzať do súladu všeobecný a osobný záujem, vytvoriť podmienky pre šťastie slobodných občanov, ktorí smerujú pod pevnou osvietenou vládou k všeobecnej prosperite. Jezuiti kritizovali takéto chápanie.

 Encyklopedisti - hnutie, ktoré vzniklo v 18. storočí vo Francúzsku. Boli to ľudia zoskupený okolo filozofa Denisa Diderota. Snažili sa zozbierať všetky informácie, poznatky o vtedajšom svete (napr.: geografia, hudba, kultúra - prírodné a humanitné vedy). Výsledkom ich snaženia bolo 35 zväzkov encyklopédie. Základným znakom bola súhra rozumu a citu, slobodná tvorba - uvoľnenie pravidiel tvorby. Encyklopedistov udávali ako nebezpečnú sektu, ktorá rozširuje ateistický materializmus. Pani ď Pompadour a Malisherbes, riaditeľ knižnice, predchodca ministra kultúry, ich naopak chránili. Po domienkovom atentáte bolo výsadné právo na vydávanie encyklopédie v roku 1759 zrušené. D Alembert opustil svoj projekt v roku 1758. Vo vydávaní sa však pokračovalo tajne. Úspech tohto podujatia je pozoruhodný: v rokoch 1751- 1782 sa vytlačilo 25 tisíc exemplárov. Hoci Diderot z reklamných dôvodov vyzdvihol všetky veľké mená, ktoré sa pripojili k tomuto podujatiu, najznámejší spisovatelia sa ho nezúčastnili vôbec, alebo len v malej miere, alebo sa s ostatnými encyklopedistami načisto pohádali. Ale malá armáda parížskych alebo vidieckych spolupracovníkov, akademikov, aristokratov, umelcov, odborníkov na správu, medicínu, teológiu , chémiu, právo alebo literatúru, zabezpečovala úspešný chod encyklopedickej manufaktúry. Výnimočné duchovné spojenie, podieľajúce sa rovnakými hodnotami a odporúčaniami, kolektív veľkých a malých mysliteľov v duchu 18. storočia a redaktori encyklopédie bez toho, aby to vedeli, a tým menej chceli, menili svet . Ich myšlienky boli zápalné šnúry revolúcie. Rozmach vedeckého poznania, ktorý sa začal v 17. storočí a bol poznačený skúmaním tradičných názorov a predstáv, ovplyvnili mysliteľov európskeho osvietenstva. Osvietenstvo prebúdzalo v ľuďoch záujem o svet prírody. Nové oblasti ľudského poznania botanika, biológia, anatómia a chémia boli v 18. storočí zaradené medzi vedy.


„Filozofia dejín“ v období osvietenstva

Comme l´histoire du respectable Bossuet
finissait a Charlemagne,
madame du Chatelet nous pria
de nous instruire en géneral, avec elle,
de ce qu´était alors le reste du monde,
et de ce qu´il a été jusqu´a nos jours.
Cen´était pas une chronologie qu´elle voulait:
c´etait l´esprit des hommes
qu´elle voulait contempler

Voltaire