referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Edmund
Streda, 1. decembra 2021
Osvietenstvo
Dátum pridania: 02.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: viktors
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 920
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 27.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 46m 10s
Pomalé čítanie: 69m 15s
 
V politickej ideológii sa odzrkadlila atmosféra osvietenstva v druhej polovici 18. storočia. Meštianstvo cieľavedomejšie pripravuje svoj nástup k moci, hľadá idey, koncepcie, ktoré by obmedzili moc panovníka. Základným tónom myslenia sa stáva sloboda, rodí sa nové chápanie zodpovednosti štátnej moci pred spoločnosťou, kontroluje sa moc a hľadá sa základ pre legitimitu. A tak sa pomaličky otvára cesta ku revolúcii. V Anglicku sa slávna revolúcia skončila kompromisom. Politických teoretikov francúzskeho osvietenstva rozdeľujeme na royalistov (Voltaire), parlamentaristov (Montesquieu) a republikánov (Rousseau). Montesquieu prispel do politického myslenia metodologickým prístupom k štátu, práva a teóriou deľby moci, ktorá bola vo svojej dobe najucelenejšou koncepciou reformy štátneho zriadenia. Ideály tejto doby našli svoje revolučno-demokratické vyústenie v učení Rousseaua a sociálnych utopistov.

Osvietenci predpokladali, že historický proces má podobu narastania pokroku. V porovnaní so stredovekými autormi, priebeh i cieľ dejín evidentne zosvetštili (sekularizovali). Kresťanské dejiny spásy transformovali na svetové dianie. Ako symbolický ekvivalent božieho zjavenia začal v osvietenstve vystupovať ľudský rozum.


Na toto už upozorňovali:

 I.Kant osvietenstvo chápal a charakterizoval v duchu známeho postulátu: Sapere aude (Maj odvahu byť múdrym, resp. Maj odvahu používať svoj rozum)
 K.R. Popper konštatoval, že rozhodujúcou ideou osvietenstva bola idea sebaoslobodenia prostredníctvom vedenia
 K.Liessman a G.Zenaty prikláňali sa k stanovisku, že bolo to osvietenstvo, ktoré nahradilo božie zjavenie ľudským rozumom resp. narastajúcou realizáciou rozumu

Rozum = pokrokový (rozumný)

Pokrok = narastanie racionálneho poznania, ktoré sa premieta v mravnom, resp. kultúrnom zdokonaľovaní sa človeka i celého ľudstva. Podľa J. Patočku sa táto skutočnosť odráža najmä v osvietenskej filozofii dejín, v ktorej máme pred sebou obraz útoku podráždeného zdravého rozumu proti kresťanskej koncepcii dejín. Tým podráždeným zdravým rozumom myslel Voltaira.


Francois-Marie Arouet - Voltaire (1694 - 1778):

• Narodil sa v Paríži v rodine právnika. Otec chcel, aby bol právnikom.
• Nevydržal pri štúdiu scholastického učenia. Filozofiu používal ako nástroj proti nerozumnosti, predsudkom, starým formám myslenia.
• V názoroch na usporiadanie spoločnosti nadväzuje na prirodzeno-právne teórie anglickej filozofie – na Locka, obhajoval nevinne odsúdených obetí, ktorých mená sú zaznamenané na jeho sarkofágu v Pantheone. Bojoval za reformu trestného práva a humanizáciu trestov.
• Bol nekorunovaným kráľom filozofov v 18. storočí. Mnohí významní ľudia nazývali 18. storočie – Voltairovým. Bol skvelým príkladom slobodomyseľnosti ducha, nekompromisným bojovníkom proti fanatizmu a bezpráviu.
• Filozof, novinár, básnik, dramatik, historik, prozaik, autor divadelných hier, historických prác, pamfletov (vtipné, uštipačné, ironizujúce a kritizovali vtedajšiu spoločnosť). Vstúpil do dejín európskeho myslenia pod menom Voltaire. (vydal 99 zväzkov filozofických, literárnych, historických kníh). Písal o prirodzenom práve, spravodlivom usporiadaní spoločnosti a rovnosti.

• Hlavné diela: 1. Filozofické listy (Anglické listy) - po návrate z Anglicka opísal svoje poznatky a skúsenosti a to, čo považoval za prednosti anglického riešenia, formuloval ako odporúčania na riešenie francúzskych pomerov, navrhoval:
a) oboznámiť sa s Lockovou empirickou filozofiou, ktorá podľa neho nevedie ku špekuláciám ako racionalizmus
b) vo vede navrhoval podporiť mechanistickú fyziku Newtona, ktorá je podľa neho presnejším a presvedčivejším výkladom sveta
c) uznať deistické chápanie náboženstva ,
- nechcel toto dielo vydať, avšak bez jeho vedomia sa tak stane a on musí znovu utiecť (kniha bola zakázaná a verejne spálená)

2. Filozofický slovník - súhrn poučiek, dogiem, názorov či systémov, ale je to nástroj rozumu proti všeobecným formám nerozumnosti, najmä predsudkom a starým formám myslenia. Nazývame ho asystémovým filozofom - bol proti filozofickým systémom

3. Esej o mravoch a duchu národov - o kultoch, náboženstvách historických národov, všíma si krajiny ako Perzia, India, Čína a chce poukázať, že kresťanstvo nie je jediným náboženstvom

4. Pojednanie o znášanlivosti – v nej hovorí, že: „Subtilnosti, po ktorých v evangéliách nie je ani stopy, sa v dejinách krasťanstva stali prameňom krvavých sporov“. Akým právom by mohol tvor stvorený k sebaučeniu nútiť iného tvora, aby myslel tak, ako on myslí?

5. Candide – Voltairov pesimizmus, novela, ktorú napísal pod vplyvom hrozného zemetrasenia a napadol v nej Leibnizovu tézu teodicey.
• Uchýlil sa na zámok Cirey a mal tu pletky s Markízou.
• 10 rokov si píše s Fridrichom II. a po smrti Markízy k nemu odchádza.
• 1750 - 1752 - pobýva u Fridricha, znovu však začínajú nedorozumenia a musí utiecť - odchádza do švajčiarskeho mesta Ferney.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Osvietenstvo SOŠ 2.9584 968 slov
Osvietenstvo SOŠ 3.0057 224 slov
Osvietenstvo SOŠ 2.9651 237 slov
Osvietenstvo 2.9666 297 slov
Osvietenstvo GYM 2.9601 1398 slov
Osvietenstvo GYM 2.9673 997 slov
Osvietenstvo GYM 2.9802 763 slov
Osvietenstvo 2.9723 3256 slov
Osvietenstvo 2.9576 3181 slov
Osvietenstvo 3.0036 975 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.