referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Edmund
Streda, 1. decembra 2021
Osvietenstvo
Dátum pridania: 02.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: viktors
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 920
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 27.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 46m 10s
Pomalé čítanie: 69m 15s
 
• Celý život bojoval za slobodu človeka a ľudského myslenia a proti fanatizmu, intolerancii, dogmatizmu, proti politickému absolutizmu, za rozvoj vedy, za realizáciu ideí „ríše rozumu" - jeho zbraňami boli pero a polemika. Spolu s Rousseauom je považovaný za duchovného predchodcu Francúzskej revolúcie. Nikto nedokázal vyjadriť ducha doby tak ako on.
• Za svetovú literárnu a politickú činnosť sa dostal do Bastily (pobudol tu 11 mesiacov a prijal meno Voltaire) a vo vyhnanstve v Anglicku strávil 3 roky (porovnával anglickú a francúzsku spoločnosť). V Anglicku obdivoval duchovné ovzdušie, svetonázorovú, politickú a náboženskú toleranciu, vedecký život a zákonodarstvo.
• Popredný predstaviteľ francúzskeho osvietenstva, ktorému vďačíme za samotný pojem „filozofia dejín“ (philosophie de l´histoire), ktorým označoval osobitný prístup k dejinám a je špecifický tým, že ho uplatňuje kriticky mysliaci filozof.
• Jeho prístup k dejinám sa odlišuje ako od náboženského chápania dejín (konkrétne prístupov Bousseta), tak aj od politickej (právnej) koncepcie dejín Machiavelliho a Vica. Pre Voltaira sú dejiny predovšetkým procesom duchovného diania. Dominantné v nich sú výboje ľudského ducha prejavujúce sa vo vede, filozofii, etike, umení, kultúre a podobne.
• Jeho „philosophie de l´histoire“ je filozofia reflektujúca historický vývoj kultúry jednotlivých národov.

• K filozofickej reflexii dejín ho inšpirovala Mme Chatelet, keď sa raz pred ním vyjadrila, že jej sa páčia len také „obrazy“(výklady minulosti), ktoré ju filozoficky „osvietia“. Z tohto dôvodu Voltaire napísal svoje najslávnejšie historické dielo – Esej o mravoch a duchu národov.
• Jeho filozofia dejín je obsiahnutá v prácach: Storočie Ľudovíta XIV., Dejiny Karola XII., Eseji o mravoch a duchu národov.
• Zaujímal sa o práce Bacona, Hobbesa, Locka a o učenie Newtona, ktoré v spore o ďalší smer prírodovedeckého bádania uprednostnil pred Descartom.
• Vyšiel z osvietenského presvedčenia, že dejiny sú procesom narastania pokroku a rozumu, čo sa prejavuje vo vývine kultúry, umenia, vedy, práva a podobne. Historický proces smeruje od barbarstva k civilizácii, od temnôt neznalosti k svetlu poznania, od útlaku k slobode atď.
• Podľa Voltaira: „Úlohou histórie je zobrazovať historický proces ako stály pokrok ľudského rozumu“. „Philosophie de l´histoire“ sa má usilovať o postihnutie vnútorných príčin historického procesu, t.j. má reflektovať miesto a význam rozumu v dejinách.
• Rozum bol pre neho hlavným nástrojom myšlienkovej reflexie dejín a vždy najosvedčenou zbraňou proti fanatizmu, poverčivosti, neznalosti a strachu. Človeka robí človekom len neprestajná túžba po poznaní a tá je podmienená predovšetkým rozumom.

• Neuspokojuje sa len s konštatovaním toho, čo bolo, ako to bolo, aké to bolo? Formuluje tiež otázku: „prečo?, čo to bolo?, bolo tak ako bolo?“ Pri opisoch historických udalostí sa snaží poukázať aj na zmysel (význam) z hľadiska prítomnosti a budúcnosti a preto sa orientoval na analýzu duchovnej kultúry, mravov, obyčajov, umenia, práva, obchodu atď.
• Bol presvedčený, že ak sa z dejín vylúči umenie a pokrok ľudského ducha, nezostane nič zaujímavé pre ďalšie generácie a preto predmetom jeho záujmu boli „dejiny ľudského rozumu“ (jeho osudy na historickej ceste ľudstva od barbarstva k civilizácii. Veľmi kriticky vystupoval proti akémukoľvek prekrucovaniu (falšovaniu, fabrikovaniu) dejín. Výpovede o historických udalostiach, ktoré nepotvrdili ich súčasníci, odmietal ako bájky (les fables) a naopak.

• Pri sledovaní a charakterizovaní dejinného procesu vychádzal z dvojjediného predpokladu:
1. všetko, čo súvisí s ľudskou prirodzenosťou, je na celom svete podobné
2. všetko, čo závisí od zvykov, je nevyhnutne rozdielne
• Ľudského ducha ovplyvňujú na jeho ceste dejinami 3 faktory: podnebie, vláda a náboženstvo. Pochopenie podľa Voltaira umožňuje vyriešiť celú záhadu tohto sveta. V kontrapozícii voči Montesquieho koncepcii geografického determinizmu však Voltaire poznamenáva, že hľadať príčiny formy vlády v geografickom prostredí je veľmi chúlostivé. Poznanie príčin historických udalostí má zmysel nielen z hľadiska filozofickej reflexie minulosti, ale aj z aspektu možného predvídania budúcnosti.
• Mal špecifický prístup k dejinám a to tak, že konštatovanie (popisovanie) historických faktov spojil s filozofickým premýšľaním o nich, s premýšlaním o ich príčinách, zmysle, či význame pre prítomnosť a v určitých súvistlostiach i budúcnosť ľudstva. Týmto všetkým začala Voltairova „Philosophie de l´histoire“ nadobúdať charakter popperovsky vymedzeného historicizmu.
• Podľa životopiscov, najlepším filozofickým dielom Voltaira bol jeho život. Voltaire hovorieval: „Mojím povolaním je hovoriť to, čo si myslím“. A to celý život robil a osvietenstvo pochopil ako prax.
• Pred smrťou odovzdal komorníkovi spis, kde bolo napísané: „V okamžiku smrti vyznávam, že uctievam boha, milujem svojich priateľov, nepociťujem nenávisť ku svojim nepriateľom a nenávidím poveru. Voltaire."


Jean Jacques Rousseau (1712 – 1778):


• Narodil sa v Ženeve, vyrastal bez rodičov a nikdy nechodil do školy, sám sa naučil písať a aj neskôr sa sám vzdelával štúdiom filozofie, matematiky, hudby, dejepisu, astronómie a pod. Okrem filozofie, práva a politiky sa zaujímal o prírodné vedy, pedagogiku a hudbu. Ako 16 ročný opustil rodnú Ženevu a vlastne celý život prežil ako tulák bez domova, prenasledovaný úradmi a cirkvou za svetové buržoázno-liberalistické názory (vo Francúzsku naňho vydali zatykač, pálili jeho knihy). Mal vplyv na staršiu ženu, ktorá sa mu stala matkou aj milenkou. Po svojom prvom literárnom úspechu žil zčasti v Paríži a zčasti na iných miestach Francúzska. Vystriedal mnoho zamestnaní, živil sa opisovaním nôt, literárnou činnosťou. Napísal niekoľko divadelných, operných diel a románov. Jeho mecenášmi boli viacerí predstavitelia vysokej šľachty, proti ktorým vo svojich spisoch horlil. Bol mnohostrannou originálnou, ale aj protirečivou osobnosťou. Svoj život opísal s veľkou otvorenosťou, hraničiacu až s exhibicionizmom, vo svojich Vyznaniach. Je to život človeka zmietaného rozporami, vnútornými zápasmi a vášnivými citmi, človeka večne nestáleho, hlboko nešťastného, so silnými psychopatickými rysmi.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Osvietenstvo SOŠ 2.9584 968 slov
Osvietenstvo SOŠ 3.0057 224 slov
Osvietenstvo SOŠ 2.9651 237 slov
Osvietenstvo 2.9666 297 slov
Osvietenstvo GYM 2.9601 1398 slov
Osvietenstvo GYM 2.9673 997 slov
Osvietenstvo GYM 2.9802 763 slov
Osvietenstvo 2.9723 3256 slov
Osvietenstvo 2.9576 3181 slov
Osvietenstvo 3.0036 975 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.