Niektorí majú výnimočnú pamäť na dátumy, alebo udalosti, ktoré majú pre ne zvláštny význam.

Ďalšie poruchy
Spektrum autistických porúch sa môže vyskytovať v spojení s ďalšími telesnými alebo zmyslovými poruchami, napr.: Downov syndróm, špecifické poruchy učenia, poruchy reči.
Ani jedna z týchto porúch však nezmierňuje autistické správanie. Keď je raz autizmus prítomný, hoci spolu s ďalšou poruchou, je rozpoznateľný a hrá podstatnú úlohu v liečbe a prognóze dieťaťa. (Takže otázka znie, či popri inej poruche má dieťa aj triádu poškodení. Teda nie: "je to autizmus alebo porucha reči či hluchota?")

"Naslúchanie" rodičom
Chápajúce naslúchanie rodičom môže byť zdrojom veľmi užitočných informácií.
Nasledovné výpovede rodičov by vás mohli primeť k otázke: mohol by to byť autizmus?
* jeho reč je oneskorená, nerozpráva...nereaguje na meno. Nemôže byť hluchý?
* nemá záujem hrať sa s hračkami
* v skupine hrajúcich sa detí sa do hry vôbec nezapája
* ak sa mu iné deti dostanú do cesty, ubližuje im
* nie je veľmi citlivý, nemá rád dotyky a objatia, ale celý čas sa na mňa lepí a nedovolí mi vzdialiť sa z jeho dohľadu
* nástojí na tej istej rutine, je veľmi rozrušený ak sa zmení
* v porovnaní s rovesníkmi sa správa veľmi odlišne


Každé dieťa je iné
Keď pátrame po príznakoch autizmu, nezabúdajme, že sú rôzne od dieťaťa k dieťaťu. Neexistuje jediný príznak, ktorý by autizmus vylučoval (ak by nebol u dieťaťa prítomný). Napr. autistické dieťa môže nadväzovať očný kontakt, hovoriť gramaticky správnou rečou, či objímať iné dieťa keď plače. Takéto príležitostné správanie ešte nevylučuje autizmus. Relevantný je celkový vzorec správania, nie občasné záblesky "normálnosti".

Dieťa postihnuté autizmom môže veľakrát diktovať a formovať život rodiny. Rodičia sa snažia poskytnúť to najlepšie zo svojich obmedzených možností a snažia sa rozvinúť skutočný potenciál detí a nikdy si nemôžu byť istí správnosťou svojich prístupov, pretože nevedia, čo môžu očakávať. Je potrebné zmeniť aj základné pravidlá.

Záver

Stav starostlivosti o autistov v súčasnosti na Slovensku zhrnul Daniel Vražda v článku denníka SME pod názvom:
“Odborníkov na autizmus je u nás stále málo“
Nedostatok vyškoleného odborného personálu a z toho vyplývajúce neskoré diagnostikovanie, nedotiahnutá legislatíva a aj nedostatok financií, to sú základné problémy subjektov, ktoré sa venujú práci s ľuďmi postihnutými autizmom.
Ako uviedla koordinátorka rozvojového programu pre autistov -čiastočne financovaného Nadáciou pre deti Slovenska - psychologička Katarína Sabová, základnou filozofiou projektu je vyškolenie pracovníkov, ktorí by boli schopní pracovať s autistami. Kvalita poskytovanej starostlivosti v regiónoch je rozdielna a diagnostika či terapia je niekedy na nízkej úrovni.