referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Stanislav
Streda, 13. novembra 2019
História starostlivosti o sluchovo postihnutých
Dátum pridania: 16.01.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Romain
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 059
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.9
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 13m 10s
Pomalé čítanie: 19m 45s
 
PRAVEK

V prvotnopospolnej spoločnosti u národov nenachádzame vôbec žiadne znaky starostlivosti o postihnutých.
V prvotnopospolnej spoločnosti u ľudí rozhodovala materiálna životná stránka. Ak sa podstatnejšie zhoršili materiálne životné prostriedky, bolo treba v záujme zachovania rodu vylúčiť veľmi starých, slabých a hlavne postihnutých, ktorí zaťažovali a tým ohrozovali životaschopnost’ kmeňa. Aj osoby s ťažšími poruchami sluchu boli z kmeňa vylúčení alebo boli priamo zabíjaní.

STAROVEK

Vznikom otrokárskej spoločnosti sa zmenila sociálna štruktúra a zmenili sa aj vzťahy človeka a spoločnosti. Už nevylučova1i starších a chorých zo spoločnosti, ale postihnuté deti, najmä novorodenci boli zabíjaní aj z toho dôvodu, aby nezaťažovali rodinný majetok, aby sa chránil štát proti preľudneniu.
V Lykurgových (aténsky politik a rečník 4. st. p.n.l.) zákonoch aj v zákonoch rímskych boli určené, že otec rodiny má právo ihned’ zabit’ novonarodené postihnuté dieťa. Toto sa udržalo až do stredoveku. V Sparte novorodené dieťa, ktoré boli rodinnou radou uznané ako slabé, postihnuté, boli pohodené dravým zvieratám do priepasti v pohorí Taygetu. Rimania ich hádzali v košíku do rieky Tiber, Indovia do rieky Ganges. Kartáginci usmrcovali postihnuté deti utopením v mori a severské národy hádzali jednoducho do mora.
Okrem toho treba poznamenat’, že postihnuté deti boli ponechávané pri živote a odpredávane ďalej do otroctva. Používali ich k najhrubším prácam, deti s nápadnými chybami boli posielané na žobrotu, ktorej výťažok museli odovzdat’ pánovi.
Existujú písomné záznamy aj o kladných postojoch k postihnutým ľuďom. V starovekom Egypte postihnutí ľudia dostali napr. vždy vhodné zamestnanie. V Aténach zase poskytovali invalidným občanom štátnu podporu.
Významni filozofi tej doby: Sokrates, Platón, Aristoteles, boli aj pedagogickí myslitelia. Významným lekárom tej doby v Grécku bol Hippokrates. Hippokrates, Aristoteles a Plinius st. tvrdili, že hluchonemý je idiot, neschopný vzdelania, lebo kto nevie hovorit’, nemá rozum. Platón vytvoril jednu z prvých teórii počutia a zmienil sa aj o posunkovej reči. Prvé pokusy vzdelávat’ hluchonemých zaznamenali pravdepodobne Plinius st., Archigenes a Galenos. Plinius st. opisuje, ako naučil hluchonemého mladíka maliarskemu umeniu. Archigenes v 1. st. n.l. navrhuje, aby pri rozhovore s hluchonemými sa používala sluchová trubica.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Csonka,Š. - Mistrík, J. - Ubár, L.: Frekvenčný slovník posunkovej reči. Bratislava, SPN 1986., Jalčová Katarína: Metódy vyučovania sluchovo postihnutých (Absloventská práca). Levoča, SPgŠ 2001/2002., Matuška, 0.: Úvod do dejín vzdelávania detí a mládeže s narušenou komunikačnou schopnosťou. Banská Bystrica, Metodické centrum 1999., Predmerský, V.: Kapitoly z dejín špeciálnej pedagogiky. Bratislava, UK 1978., Rehuš, G.: K aktuálnym otázkam špeciá1nej pedagogiky. Bratislava, SPN 1973., Uherík, A.: Hluchota – reč - poznanie. Martin, Osveta 1990., Vašek, Š. a kol: Špeciálna pedagogika. Terminologický a výkladový slovník. Bratislava, SPN 1995., Dejiny špeciálneho školstva na Slovensku (sprievodca po expozícii). Ústav informácií a prognóz školstva, mládeže a telovýchovy 1992., Pedagogická encyklopédia Slovenska. Bratislava, Veda 1984.
Podobné referáty
História starostlivosti o sluchovo postihnutých 2.9747 2702 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.