referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladimíra
Streda, 16. októbra 2019
Ústava
Dátum pridania: 18.05.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Death1911
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 518
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 13.2
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 22m 0s
Pomalé čítanie: 33m 0s
 
Pojem ústava-moderný pojem ústava vznikol až v poslednej štvrtine 18. stor.-dovtedy tieto ústavy (dokumenty) upravovali napr. nasledovníctvo na trón, cirkevné slobody, práva feudálov a pod. (Magna charta z r. 1215, Ondrejova zlatá bula z r. 1222)-ústava v modernom pojatí ustanovila štátnu moc do právneho poriadku-zásadný význam vo vývoji právneho štátu a ústavného zriadenia mali americká a Francúzska revolúcia. Definícia ústavy podľa štátneho práva1.)Ústava v materiálnom zmysle - tu je dôležitý obsah. Presne formulované rozdelenie moci v štáte. Pre štát samotný má toto presné zapísanie pravidiel zásadný význam.2.)Ústava vo formálnom zmysle – tu je dôležité splnenie základných formálnych znakov.-názov (základný zákon – SRN, konštitúcia – USA, Franc., Tal., ústavná listina – ČR a pod.)-písomná forma-spôsob schvaľovania Typy ústav1.)

Podľa formy-písaná-nepísaná2.)Podľa možnosti jej zmeny-tuhá (rigidná) – možnosť jej zmeny je obmedzená kvalifikovanou väčšinou a pod.-pružná (flexibilná) – mení a dopĺňa sa rovnako ako zákon3.)Podľa spôsobu schválenia- schválená zákonodarným zborom – nejaký typ ústavodarného zhronmaždenia-oktrojovaná – nadiktovaná, nanútená niekým (Napoleon, František Jozef)-prenesená – platnosť jednej ústavy sa prenesie na nové územie4.)Podľa formy vlády-republikánske-monarchistické5.)Podľa štátneho zriadenia-federalistické-unitaristické.

ÚSTAVNÝ VÝVOJ NA ÚZEMÍ SR
Vzhľadom na to, že Uhorsko nemalo písanú ústavu (Ondrejova bula ani Verbäcziho Opus tripartitum neboli ústavami) začína ústavný vývoj na našom území až vznikom ČSR. Ústavné zriadenie Uhorska sa podobalo britskému. Platili nepísané pravidlá (napr. korunovačný rituál) doplnené o záväzné zmluvy (oktrojovaná ústava z r.1849, februárový patent z r. 1861, zákon o vyrovnaní z r. 1867 a pod). Uhorsko bolo stavovskou monarchiou a nástup Habsburgovcov nebol automatický, ako sa zdá, ale podmienený voľbou Uhorského snemu. Volebné právo v Uhorsku malo však necelých 10% obyvateľstva. Platil štvoritý cenzus:•majetkový – voliť mohol iba vlastník predpísaného majetku (ten sa stále menil)•vzdelanostný – vyžadovalo sa absolvovanie univerzity, alebo potvrdenie o inom vyššom vzdelaní•rečový – vyžadovala sa znalosť maďarčiny rečou i písmom a potvrdenie o štátnej (teda i národnej) príslušnosti•voliť mohli iba dospelí muži V Rakúskej časti monarchie bol pilitický systém oveľa liberálnejší (platil tu tiež cenzus, ale oveľa jemnejší), právo voliť malo 80-90% mužov.

Ale napr. bol zakázaný rozvod, čo Uhorsko umožňovalo (veľký vplyv protestantov). Vzhľadom na volebné pomery mali Slováci v sneme 3, 4 nikdy nie viac ako 7 poslancov. Politický život pred 1. sv. vojnou bol viac menej paralyzovaný. Zmena nastala po uznaní nového Čs. štátu veľmocami v lete 1918. 27. 10.1918 Rakúsko – Uhorsko kapitulovalo a umožnilo vycestovať zástupcom Českého Národného Výboru do Ženevy, kde sa stretli so zástupcami ČsNR:- 28.10. 1918 bolo v Ženeve oficiálne vyhlásené založenie Česko – Slovenska! -28. októbra 1918 prijal Národný výbor v Prahe prvý zákon nového štátu, v ktorom sa oznamovalo jeho vytvorenie – tento zákon sa označuje, ako prvé ústavné provizórium.-Ústava ČSR bola schválená až v 29.02.1920 Národným zhromaždením. Oficiálny názov tejto ústavy znel Ústavní listina Československé Republiky. Definovala ČSR ako unitárnu, parlamentnú, demokratickú republiku na čele s prezidentom, ktorého volí dvojkomorový parlament (snemovňa, senát). Boli v nej prvky silného čechoslovakizmu (úradný jazyk československý, národ československý a pod.)

Ústavní listina zaviedla na našom území po prvý krát všeobecné voľby pre celú dospelú populáciu. Snemovňa bola volená na 5 rokov, prezident snemovňou a senátom na 7 rokov, senát na doživotie. Slovensko bolo spravované MsPMpSS, ktoré bolo súčasťou pražskej vlády.-Prvá zmena nastala v r. 1927 keď bolo zriadené tzv. Krajinské zriadenie (platné od r. 1928). Vytvorili sa štyri krajiny (zemně) Česká, Moravsko – slezká, Slovenská a Podkarpatoruská. Krajinský prezidenti však boli iba úradníkmi pražskej vlády a snemy boli tiež z polovice menované pražskou vládou.-Zásadná zmena v tejto ústave nastala až v r. 1938 po mnichovskom diktáte. 6. októbra 1938 bola v Žiline (tzv. Žilinskou dohodou) vyhlásená autonómia Slovenskej krajiny. Bola zostavená 1. autonómna vláda vedená J.Tisom. (prvé čo urobila bolo zakázanie KSČ a ČSSD). Slovensko bolo stále súčasťou Česko – Slovenska (názov zmenený v októbri 1938), ale s vlastným zákonodarným zborom (snemom) a vládou. -Snem Slovenskej krajiny vyhlásil 14. marca 1939 nezávislosť a tým potvrdil rozpad tzv. 2. ČSR. Ústavní listina reálne prestala platiť.-Ústava Slovenského štátu bola schválená až 21.júla 1939.

Definovala Slovensko, ako stavovskú republiku na čele s prezidentom (J.Tiso). Zakotvovala systém jednej strany (slovenský národ uplatňuje svoju politickú vôľu skrze HSĽS) a vodcovský princíp (prezident bol zároveň vodca). Vzorom pre túto ústavu boli fašistické ústavy Talianska, Portugalska a Rakúska. Navyše bola táto ústava výrazne klerikálna (katolicizmus, ako štátne náboženstvo).-Už počas SNP bola na oslobodenom území obnovená aspoň formálne platnosť Ústavnej listiny, ako symbol obnovenia ČSR. Ale s významným doplnkom, a to – SNR, teda akousi Slovenskou vládou.-Tento dokument však prešiel zásadnými zmenami obsiahnutými v tzv. Košickom vládnom programe. Okrem iného získalo Slovensko rozsiahlu autonómiu. SNR sa stala snemom a bol vytvorený Zbor povereníkov – vláda. Rozsiahla samospráva (slovo autonómia sa nepoužívalo) bola postupne obmedzená v r. 1945-1947 troma pražskými dohodami.-Nová ústava bola schválená až po komunistickom prevrate 9.mája 1948. Ústava 9. mája (ako sa oficiálne nazývala) definovala ČSR, ako „ľudovodemokratickú“ republiku na čele s prezidentom, voleným jednokomorovým NZ. Politická vôľa ľudu bola uskutočňovaná cez tzv. Národný front s dominantným vplyvom KSČ.

Ostatné strany boli v podstate zakázané. Slovensko si udržalo rozsiahlu autonómiu, ale v asymetrickom systéme voči ČSR (neexistovali analogické české samosprávne orgány). Keďže ústava bola spísaná ešte pred prevratom obsahovala rôzne demokratické prvky – voľby, samospráva obcí, deľba moci, nezávislosť súdnictva a pod. KSČ samozrejme všetky tieto zásady porušovala a tak vznikla potreba novej ústavy.-Druhá komunistické ústava bola schválená v r. 1960. Názov štátu sa zmenil na ČSSR, zmenili sa štátne symboly, ústavne bola zakotvená vedúca úloha KSČ. Autonómia Slovenska bola znovu zrušená (zanikla SNR a ZP) a ČSSR bola unitárnym štátom. Výnimku tvorilo používanie Slovenčiny. -K zmene prišlo 28. 10. 1968 po prijatí série ústavných zákonov o vytvorení federácie. Od 1.1.1969 začal fungovať symetrický systém, v ktorom ČSSR tvorili ČSR (Česká socialistická rep.) a SSR (Slovenská socialistická rep.).

Obe republiky mali vlastné vlády a parlamenty (ČNR a SNR). Na úrovni republík boli rozsiahle kompetencie v školstve, zdravotníctve, doprave, súdnictve a pod. Na úrovni federácie ostala celá zákonodarná moc v podobe dvojkomorového FZ (snemovňa ľudu a snemovňa národov), a výkonná moc v podobe federálnej vlády a prezidenta. Federálnu súdnu moc predstavoval Najvyšší súd ČSSR. Vo federálnej kompetencii bola zahraničná politika, armáda, zahraničný obchod, mena a tajná služba (ŠtB). Polícia (Zbor Národnej Bezpečnosti – ZNB) bola veľmi zložito rozložená medzi českú a slovenskú vládu (existovali ministri vnútra republík, ale i federálny minister vnútra). -V r. 1970 boli kompetencie republík výrazne obmedzené.-Celý ústavný systém a najmä kompetencie republík boli veľkým divadlom, pretože reálna moc bola v rukách KSČ. Zaujímavé je, že táto strana sa nefederalizovala, ale ponechala si asymetrický model KSČ – KSS (Kom. strana Československa – Kom. strana Slovenska) s tým, že KSČ v SSR nepôsobila, ale každý člen KSS bol zároveň členom KSČ. -Ústava z r. 1960 platila až do r. 1992. V r. 1990 boli urobené výrazné zmeny. Pod tlakom okolností bola vypustená vedúca úloha KSČ a bol zmenený názov (ČSFR) a štátne symboly.

Boli zorganizované prvé slobodné voľby od r. 1946. Federácia sa však ukázala byť nefunkčná. Spory vznikli už pri symboloch (pomlčková vojna) a najmä pri novom kompetenčnom zákone. Nebolo jasné rozdelenie kompetencií v polícii, pozícia federálneho min. vnútra, tiež nebolo jasné postavenie dopravy a zahraničného obchodu. FZ bolo v podstate paralizované slovenskou časťou Snemovne národov, ktorá zablokovala každý návrh posilujúci federáciu. Ukázalo sa, že bez jednotného velenia KSČ nie je možné rozdeliť kompetencie k všeobecnej spokojnosti oboch strán. Česká strana na každý pokus o oslabenie federálnej úrovne doplácala. Po voľbách v r. 1992, ktoré vyhrali autonomistické HZDS na Slovensku a federalistická ODS v Čechách bolo jasné, že udržanie federácie je nemožné. Preto v novembri po dlhých rokovaniach Klaus – Mečiar FZ prijalo ústavný zákon o zániku federácie. -1.1. 1993 vznikli dva nezávislé štáty s vlastnými ústavami.-Ústava SR bola prijatá v SNR 1.9.1992, teda ešte pred vznikom SR. (za hlasovali poslanci HZDS, SNS a SDĽ, maďarský poslanci sa zdržali a proti hlasovali poslanci KDH)

Do platnosti vošla 1.10.1992, účinnosť nadobudla 1.1.1993.Ústava SRPo schválení v r. 1992 boli urobené len tri zásahy do ústavy. V r. 1998 bola zavedená priama voľba prezidenta, v r. 1999 boli upravené kompetencie prezidenta a v r. 2001 bola ústava rozsiahlo euronovelizovaná (ombudsmann, VÚC a pod.)•Ústava je základným zákonom štátu.

•Je to právna norma najvyššej právnej sily
•Ústavnosť teda znamená, že žiadna norma nesmie byť v rozpore s Ústavou
•Ústava určuje charakter štátu, formu vlády, rozdelenie moci a právomoci štátnych orgánov.Ústava SR sa skladá z preambuly (slávnostný úvod bez právnej sily) a 9 hláv. Týchto deväť hláv obsahuje 156 článkov. Hlavy sú delené na oddiely a tie na články.1.)Hlava – 3 oddiely, 10 článkov

•prvý oddiel – Základné ustanovenia
•druhý oddiel – štátne symboly
•tretí oddiel – hlavné mesto SR2.)

Hlava – 8 oddielov, vymedzuje základné práva a slobody občanov.•všeobecné ustanovenia k ľudským právam (za akých okolností je možné práva obmedziť)•základné ľudské práva•politické práva•práva národnostných menšín a etnických skupín•hospodárske, sociálne a kultúrne práva•právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva•právo na súdnu a inú právnu ochranu•spoločné ustanovenia k 1. a 2. hlave3.)Hlava – 2 oddiely•prvý – hospodárstvo SR – sociálne a ekologicky orientovaná trhová ekonomika- NBS je nezávislá inštitúcia a jej najvyšším orgánom je Banková rada. Predsedu BR a guvernéra NBS menuje prezident na návrh vlády SR.•druhý – NKÚ (Najvyšší kontrolný úrad)-predsedu a podpredsedov NKÚ volí a menuje NR SR na 7 rokov (od 21 rokov) najviac 2krát po sebe.-úlohou NKÚ je kontrola finančných tokov rozpočtových organizácií, štátnych inštitúcií, VÚC, miest a obcí a podnikov so štátnou účasťou.-Zjednodušene kontroluje všetky štátne peniaze4.)Hlava – 9 článkov upravujúcich územnú samosprávu.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Ústava SOŠ 2.9731 1148 slov
Ústava SOŠ 2.9887 329 slov
Ustava SOŠ 2.9386 1230 slov
Ústava 2.9441 3191 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.