3.Funkcie soc. pol. z hľadiska ich významovosti pre spoločenskú prax

Funkcie sociálnej politiky:

Postupne sa vyvíjali v závislosti od ekonom.-sociálnej situácie.

1. Ochranná funkcia - rieši už vzniknutú soc.situáciu, keď sa už jedinec alebo jeho rodina dostali do znevýhodnenej situácie vo vzťahu k ostatným.
2. Rozdeľovacia funkcia - veľmi úzko súvisí s princípom spravodlivosti. Nejde tu len o rozdeľovanie príjmov, dôchodkov, ale aj životných situácii, šancí v živote, aby každý mal rovnakú možnosť sebarealizácie.
3. Stimulačná funkcia - stimuluje k žiaducemu správaniu a konaniu jedinca a jeho rodiny.
4. Preventívna funkcia - prijímanie opatrení, ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivých sociálnych situácií.
5. Homogenizačná funkcia - cieľ je vytvoriť rovnorodejšiu spoločnosť a odstrániť veľké neodôvodniteľné rozdiely. Ide o poskytovanie rovnakých možností vzdelania, práce, zdravotníckej starostlivosti podľa schopností ľudí.

4.Občan ako subjekt a objekt soc. politiky

Subjekty a objekty sociálnej politiky:

Subjektmi sú tí, ktorí realizujú a vytváranú sociálnu politiku.

- jednotlivec, jednotlivec v tej chvíli, keď aktívne pristupuje k riešeniu svojej soc.situácie. Úlohou soc. polit.je posilňovať pozíciu jednotlivca, viesť ho tak, aby sa nestal adresátom sociálnej politiky.
- rodina, by mala mať dostatok síl, zdrojov finančných aj materiálnych, aby dostatočne pokryla každého svojho členy,čo cíti určitý nedostatok.
- obec, by mala rodine pomôcť predovšetkým včasnou intervenciou.
- občianske združenia a iné formy neštátnych subjektov.cirkvi, charity, rehole
- odbory, riešia soc.situácie vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov, odmeňovanie.
- štát, ktorý vykonáva soc.polit.prostredníctvom štátnych orgánov a verejno-právnych inštitúcii
- medzinárodné organizácie, sú zamerané na organiz.medzinárod. pomoci, pracujú na harmonizácii a zosúladení úsilia jednotlivých členských krajín.
- zamestnávatelia – uplatňujú soc. politiku v podniku a tak predchádzajú soc. udalostiam.

Objektom sú adresáti, ku ktorým smeruje soc. polit. a majú z nej prospech.

- jednotlivec - občan, ako nositeľ soc.udalosti, ktorý skutočne nemá dostatok vlastných síl, zdrojov, aby zvládol svoju situáciu (napr. choroba)
- rodina - hlavne vtedy, ak prežíva spoločnú soc.udalosť (napr. alkoholizmus, gemblerstvo ...)
- komunita - je objektom, ak má znaky soc.skupiny, tj. ak všetci prežívajú spoločnú soc. udalosť.
- spoločnosť - je diferencovaná v cieľoch, objektoch, metódach a prístupnosti k zdrojom.

5.Soc. udalosť a soc. intervencia

Sociálna udalosť:

Každá sociálna udalosť je životnou udalosťou. Stáva sa až vtedy udalosťou, ktorá môže znamenať obmedzený prístup k uspokojovaniu potrieb. Hranicu soc. udalosti môže zadefinovať každý subjekt. Samotný jav ešte nie je sociálnou udalosťou. Sociálna udalosťou sa stáva, až keď tento jav nesie so sebou určité dôsledky. Na jej prekonanie je potrebná sociálna pomoc.

Štátom uznané sociálne udalosti:

- chudoba
- invalidita
- choroba a úraz (choroba z povolania, pracovný úraz)
- detstvo a mladosť
- materstvo a rodičovstvo
- staroba
- smrť živiteľa
- nezamestnanosť

Proces vzniku sociálnej udalosti:

-bežná životná situácia/zdravie,zamestnanie/
-sociálna udalosť /vzniku a rozvinutiu zabraňuje včasná, adekvátne zvolená intervencia/
-kritická –havarijná /vzniká zhoršením sociálnej udalosti/
-soc. katastrofa /vzniká v prípade nedostatočného riešenia/
soc.exklúzia /prichádza vtedy, ak nastáva stav mnohonásobného obmedzenia v uspokojovaní potrieb/

Prevencia - chráni nás pred zmenou bežnej štandardnej udalosti, aby sa z nej nevyvinula sociálna udalosť.

Rozoznávame: predvídateľné sociálne udalosti a nepredvídateľné sociálne udalosti.