referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Sociálna politika
Dátum pridania: 11.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: animka2
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 327
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 24.6
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 41m 0s
Pomalé čítanie: 61m 30s
 
10.Zdravotná starostlivosť o obyvateľov v porovnaní s inými štátmi

Zdravotná politika je čiastkovou politikou sociálnej politiky

Cieľom zdravotnej politiky by mala byť v prvom rade prevencia, až následne riešenie zdravotných opatrení.

V rámci prevencie v zdravotnej politike môžeme hovoriť napríklad pri:

- zákone o preventívnych prehliadkach (zubári – ak neprídeš na preventívnu prehliadku, ďalší rok platíš náklady celé)
- prevencia genetických ochorení – genetické poradenstvo –

1. pred počatím (genetická anamnéza potenciálnych rodičov) alebo
2. po počatí (v prenatálnom období zastaviť tehotenstvo, ak je nejaká porucha)alebo
3. po narodení (včasné zachytenie porúch – dieťa si zvykne na kompenzačné pomôcky ľahšie, naučí sa s nimi žiť a nepriapdá mu to ako handicap – napr. strojček na uši)

- prevencia v rodine – návyky hygienické, návyk starostlivosti o zdravie, zdravá výživa, dostatok pohybu, predchádzanie obezity a pod.
- prevencia pred sociálnou udalosťou – napr idem stavať dom – vie, či ja raz nebudem na vozíčku a či budem mať peniaze na prestavbu bezbariérového bytu?

Štátna zdravotná politika je zahrnutá aj v Ústave SR, článok 40 – každý občan má právo na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky. Z toho vyplýva, že právo na zdravie má každý, ale na zdravotnú starostlivosť má právo len ten, kto sa o to pričiní vlastným zdravotným poistením.

Zdravotné poistenie

-je to súbor nástrojov, ktorý patrí do zdravotnej politiky a pomáha riešiť sociálnu udalosť
-zdroje financovania zdravotníctva:

1.poistenie – hlavný zdroj financovania – vo svete 60-70% nákladov, u nás 90%
2.štátny rozpočet – vo svete 20-30% nákladov, u nás 10% (z tohto zdroja sa platia predovšetkým nákladné a zriedkavé výkony, liečba rakoviny, transplantácia orgánov...)
3.individuálna spoluúčasť – vo svete 10% a viac, u nás 1-2%

U nás je príliš vysoká spotreba liekov (až 40% z balíka peňazí z poisťovní ), pričom veľkým problémom je, že lekári predpisujú drahšie dovozové lieky – systémová porucha vo fungovaní zdravotného poistenia (na základe “zmlúv” s obchodnými zústupcami, za odmenu – čierna ekonomika).u nás 30 balení ročne na hlavu, v hodnote viac ako 15 miliárd Sk. Priemerná cena dovážaného lieku je 175 Sk, domáceho 40 Sk.

Jedným z problémov zdravotnej politiky je aj nesprávna prepojenosť medzi poisťovňami, lekármi a lekárskou komorou. Náklady na obsluhu poistenca sú vysoké, preto poisťovne nie sú schopné zaplatiť všetkým ošetreným pacientom lekársky výkon. V praxi to vyzerá takto:

Poisťovňa utvára vzťahy s lekármi a lekári s komorou. Poisťovňa určí každému lekárovi limit na ošetrenie pacientov. Tak sa môže stať, že sa prečerpá mesačný limit pred koncom mesiaca a ostatní pacienti už v danom mesiaci nemôžu byť ošetrení.

Vo svete je to inak: poisťovne uzatvoria kontrakt s regionálnou komorou na počet lekárov, ktorých v regióne potrebuje a tá povolí činnosť len toľkým lekárov, koľkých naozaj potrebuje.

Vrámci poistenia môžeme hovoriť aj o obrátenom poistení (Bonus-malus)– Japonsko – keď je človek zdravý, platí lekárovi, keď je chorý, lekár platí chorému a tak sa ho snaží čo najúčinnejšie a čo najrýchlejšie vyliečiť – klesajú tak aj výdavky na liečbu.

Zaujímavé je spomenúť aj Bismarckov model financovania zdravotníctva (poistenia)

Poisťovne sú kmeňové – zlučujú členov s približne rovnakým príjmom a približne s rovnakým rozikom ochorení a úrazov – tak nedochádza k tomu, že solidarita je nevyrovananá (bohatý je solidárny s chudobnými). V tomto modeli je výrazný princíp zásluhovosti.

U nás je veľa poisťovní, ale nie je medzi nimi rozdiel v tom, akých členov prijímajú a tým pádom nemá praktický význam, že tých poisťovní je takéto množstvo (bezpredmetná pluralita).

Nemocenské dávky

Sú to dávky v chorobe alebo pri ošetrovaní člena rodiny. Ide o dávku vyplývajúcu zo zravotného poistenia, ktorá sa vypláca zo zdravotnej poisťovne v prípade práceneschopnosti a to vo výške 55% ušlej mzdy. Keďže táto dávka je príliš nízka, chorému človeku sa neoplatí “marodovať” a tak si vyberá namiesto toho dovolenku (v prípade, že ide len o pár dní práceneschopnosti) alebo chodí do práce s chorobou, čo spôsobuje ďalšie choroby a takto vznikajú dvojnásobné náklady na liečbu (a tiež aj chronické ochorenia).

Pri riešení zdravotnej politiky, teda v procese rozhodovania by mali byť zainteresovaní všetci, ktorých sa to týka – napríklad ak robíme rpechody pre chodcov bezbariérové pre vozíčkarov, nevidiaci nenahmatajú paličkou hranu obrubníka a vyjdu do križovatky (jedným sa vyšlo v ústrety a na druhých sa zabudlo)

11.Princípy rod. politiky a ich aplikácia

Rodinná politika a sociálne udalosti v rodine a reagencia štátu na nich.

Rodina je spoločensky schválená forma trvalého spolužitia osôb viazaných zväzkom krvi, manželstva alebo adopcie.

Rozvrat v rodine je situácia, keď manželia žijú v spoločnej domácnosti, ale prichádzajú do konfliktných situácií a tieto konfliktné situácie negatívne vplývajú na formovanie dieťaťa (psychického a fyzického vývinu).

Rozpad rodiny nastáva, ak sa rodina rozpadla rozvodom.

Funkcie rodiny:

1) Biologicko-reprodukčná
2) Výchovná funkcia
3) Emocionálna funkcia
4) Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia
5) Ochranná funkcia

Rodič: Je biologicky pokrvným príbuzným dieťaťa.
Sociálny rodič: Môže byť aj bez pokrvnej príbuznosti s dieťaťom, keď sa rodičom stal napr. adopciou.
Manželstvo: Trvalý zväzok medzi mužom a ženou založený na dobrovoľnosti, vzájomnej láské, vernosti, pomoci, úcty, atď...

Základné princípy rodinnej politiky:

1)Rodinná politika má byť na prvom mieste demokratická,s vlastnými zákonitosťami a hodnotami, zodpovedná za výchovu a socializáciu, za svojich chorých členov, starých členov .....

Rodina nemá byť závislá na štáte a na jeho orgánoch, ale má tu byť vzájomná spolupráca pri plnení výchovných funkcií rodiny.

Funkcie štátu: vytváranie prac. miest, podmienok vzdelávanie, pre ochranu zdravia, organizovať systém sociálnej pomoci, vytváranie systému štátnej sociálnej podpory. Významné miesto má komunálna rodinná politika, prostredníctvom orgánov miestnej samosprávy.

2)Štátna rodinná politika má mať prierezový charakter.

Sociálnu politiku vytvára nielen rezort sociálnej politiky, ale aj iné rezorty, ktorých činnosť má smerovať k nosnému cieľu – rodine. Hlavným gestorom je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Jednotlivé opatrenia vo vzťahu k rodinám sa odrážajú v koncepčných materiáloch, legislatívnych návrhoch a konkrétnych opatreniach (vyhláška, nariadenie).

3)Rodinná politika má byť zameraná na rodinu ako inštitúciu pri rešpektovaní práv a zodpovednosti jej členov. Hlavná idea tohto princípu je tá, že štátna rodinná politika má byť zameraná na rodinu ako celok.

Úlohy štátu voči rodinám:

1. Právna ochrana rodiny a jej členov: vytvára prostredie právnej istoty, právnym základom rodiny je právny zväzok, podporuje a právne chráni stabilitu manželstva a kvalitu partnerských vzťahov, právo detí na rodičovskú starostlivosť.

2. Sociálno-ekonomické zabezpečenie rodín:

Základná filozofia - rodiny s deťmi by nemali mať nižšiu životnú úroveň ako rodiny bez detí.

Vytváranie systému štátnej sociálnej podpory na štátom uznané životné udalosti:

- narodenie dieťaťa – soc. dávkou „Príspevok pri narodení dieťaťa,
-existencia nezaopatreného dieťaťa v rodine –„Prídavok na dieťa.“
-existencia dieťaťa a osobná celodenná starostlivosť o dieťa – „Rodičovský príspevok.“
-pestúnska starostlivosť: jednorázový príspevok – na úhradu základnej výbavy
- iné príspevky:
-ak sa v rodine narodia tri a viac detí, alebo opakovanie v dvoch rokoch narodili opakovane dvojčatá.
-úmrtie „Príspevok na pohreb.“ (nemusí tu byť príbuzenský vzťah)

3. Výchova detí a mládeže, príprava na manželstvo a rodičovstvo:

Základná východisková téza– za výchovu detí sú zodpovední rodičia, ale pomáhajú aj inštitúcie,

-zámerné /inštitucionálne/ výchovné vplyvy: škola, cirkev,
-nezámerné/ nefunkcionálne/ výchovné vplyvy –: vplyvy a vzory dospelých,masmédia ...

4. Ochrana zdravia členov rodiny:Štát zabezpečuje každému právo na ochranu zdravia a života na úrovni aktuálnych vedeckých poznatkov a možností, rešpektuje právo rodičov slobodne sa rozhodnúť o počte detí, chráni rodinu a deti pred rôznymi druhmi závislostí, realizuje programy komplexnej starostlivosti pre starších občanov.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Sociálna politika 2.9570 2692 slov
Sociálna politika 2.9592 2625 slov
Sociálna politika 2.9653 328 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.