17.Vzdelávacia politika, jej trendy (celoživotné vzdelávanie)

Politika vzdelávania

Vzdelávanie je prvkom soc. a ľudského rozvoja. Je jedným z faktorov, kt. ovplyvňuje soc. štruktúru spoločnosti. Dostáva sa do popredia celoživotné vzdelávanie.
Zvýšenie počtu pracujúcich žien zmenilo tradičné miesto rodiny. Informačné technológie sa prejavili novými požiadavkami na nové zručnosti. Zmenili sa aj návyky spotrebiteľov na životný štýl. Sebavzdelávanie- trend.

Vzdelávacia politika – súhrn kokrétn. činn. a opatrení, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu.
-je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach o prístupe k vzdelaniu o cieľoch o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve.

Cieľom vzdel. pol. – zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchov. kapacity populácie , jej morálno hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond.

Sú 2 ciele nášho štátu vzdel. pol.:

1.maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie
2. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca

Výhody:

-pre spoločnosť – zvyšuje sa produktivita, zvyšuje sa úroveň ľudského kapitálu, vzdelanie znižuje chudobu a zvyšuje spoločenskú integráciu, ovplyvňuje zlepšovanie pozícii na trhu práce, vzdelanie ovplyvňuje aj ľudské zdravie, podporuje účasť občanov na politickom a spoločenskom živote
-pre individum – prejavuje sa to v mzde, zvyšuje sa profesionálny a soc. status, prináša príspevok k osobnému rozvoju, ovplyvňuje kvalitu života jednotlivca a jeho rodiny

Súčasné a budúce problémy vzdelávacej politiky:

-spájanie otázky financovania a jej optimalizácie s kvalitou vzdelávacieho systému
-financovanie vzdelávania a naplnenie rovnosti príležitosti
-privatizácia vzdelávania

Nová školská sústava pozostáva z:

- predškolské zariadenia
-sústava základ. a stredných škôl – primárne (ZŠ) a sekundárne (SŠ) vzdelávanie, nadstavbové štúdium, pomaturitné štúdium, špeciálne školy (v osobitných vyučovacích podmienkach a metódach)
-vysoké školy – vedecké a vzdelávacie ustanovizne, tvorivá umelecká činnosť

- a/ univerzitné – Mgr.
- b/ neuniverzitné - Bc

Študuje sa na 3 stupňoch, tretí stupeň je doktorandské štúdium. V súčasnej dobe je kreditný systém.

18.Úloha neštátnych subjektov v systéme soc. zabezpečenia SR

Neštátne subjekty

- zák. č. 135/92 Zb. umožnil aj práv. a fyz. os. spolupodieľať sa na treťom sektore
-zák. č. 195/98 Zb. o soc. pomoci :

a/ upravuje podmienky poskytovania soc. služieb práv. a fyz. osobami vymedzuje pôsobnosť obcí pri rozhodovaní, poskytovaní a riadení v rámci poskytovania soc. služieb
b/ vymedzuje pôsobnosť fyz. a práv. osôb pri poskytovaní soc. služieb, môže to byť aj právnická osoba ale aj konkrétna fyz. osoba.
c/ ustanovuje podmienky, za kt. možno poskytovať soc. služby, osobitne upravuje registračné konanie – treba mať súhlas od orgánu regionálnej samosprávy, t.j.VÚC – ten vydáva povolenie na vykonávanie soc. služby, sú tam určité kritéria, na zákl. kt. udeľujú povolenia; ak VÚC vydá povolenie – zaregistruje neštátny subjekt, tento subjekt má právo zo zákona na príspevok na prevádzku. Výška tohto príspevku (vyhl. o úhradách v zar. soc. služieb)
d/ sú tu uvedené aj možnosti financovania neštát. subj. (príspevok na prevádzku od štátu cez VÚC – mali by byť vykryté náklady aspoň do výške 50%, rozpočty miest a obcí, vlastné príjmy, granty - grantové činnosti ministerstiev, štát. fondy – protidrog. fond, zo súkromných fondov)

Neštát. subjekty poskytujú služby hlavne ako neziskové situácie – zák. č. 213/1997 Zb. o neziskových organizáciách.

Neziskové org. – poskytujú verjnosti všeobecne prospešné služby za vopred stanovených a pre všetkých užívateľov rovnakých podmienok. Zisk nesmie byť použitý do „vlastných vrecák“ poskytovateľov, ale na poskytovanie prospešných služieb nezisk. org. alebo na jej zveľaďovanie, rozširovanie.

Neziskové organizácie plnia určité zákl. úlohy, kt. majú charakteristiké znaky:

-sú formálne ustanovené – majú určitú štruktúru
-majú prevažne súkr. charakter – sú inštitučne oddelené od štátneho aparátu
-nerozdeľujú zisk. Zisk používajú na rozvoj a prospech n.o.
-majú samosprávny charakter
-majú aj dobrovoľných charakter – využívajú aj aktivity občanov, ktorí sa vo voľnom čase podieľajú v n.o.
-činnosť týchto organizácií je verejnoprospešná – slúži verejnému záujmu

Štruktúry neštát. subj.:

a/ občianske združenia – spájajú jednotlivcov a ich záujmy, najfrekventovanejším typom, majú aj právny podklad. Sú to spolky, zväzy, spoločnosti, hnutia, kluby
b/ cirkevné organizácie – 2.najfrekventovanejšia skupina. Môžu zakladať komunity a spoločenstvá
c/ verejnoprávne org. – je ich asi 15%, napr. Slovenský červený kríž
d/ podnikateľské subjekty – napr. Agentúry opatrovateľských a ošetrovateľských služieb – Nádej, poskytujú soc. služby na základe živnostenského zákona
e/ neziskové organizácie – poskytujúce všeobecne prospešné služby
f/ nadácie – zák. 207/1996 Z.z.:

1.komunitné – silnejšie, prostriedky z rozpočtu obcí, zlepšenie soc. vzťahov
2.neinvestičné fondy – vznikajú za určitým cieľom, keď sa organizujú zbierky

Práv. os. – môže byť aj obec, môže tiež poskytovať soc. služby

Súkromný domov dôchodcov v Poprade, Zariadenie na Sládkovičovej ul. – NADEJ,
Dom dôchodcov pod Tatrami v Spiš. Štiavniku.

Ak práv. os. chce vykonávať poradenstvo musí mať akreditáciu.