Tvoriť nie je možné bez nezávislosti, samostatnosti, prejavovania sa žiakov ako autentických osobností, ktoré si osvojujú zodpovednosť za produkované myšlienky a zároveň charakter tvorivých úloh neohrozuje žiaka stresujúco tým, že by odhalil svoju nevedomosť.
Podľa Voltaira „Je príliš bolestnou pravdou, že mnoho ľudí nadáva, ale veľmi málo ich tvorí“. Máme nádej, že u učiteľov to môže byť opačne. Obsah učiva 1. stupňa základnej školy poskytuje učiteľovi dostatok príležitostí na rozvíjanie tvorivosti a tvorivého myslenia žiakov. Tvorivý učiteľ dokáže v každom predmete a v každom učive nájsť viacero podnetov na rozvoj kreativity detí, hoci je pravdou, že nie každý vyučovací predmet dáva učiteľovi rovnaký priestor na jej rozvoj.
Za súčasť tvorby tvorivej klímy môžeme považovať odstránenie, prípadne minimalizovanie bariér rozvíjania tvorivosti (pedagogicko-psychologických i sociálnych). Urobiť to, znamená poznať ich. Poznať to, čo obmedzuje sebarealizáciu žiaka, diskredituje jeho snahu po poznaní, spútava myšlienkový rozlet, a to priamo, či nepriamo, vedome, či nevedome, náhodne, či organizovane.

„Nepoužívať tvorivosť je len devastácia seba – je to viac, je to zrada.“
Masathoshi Yoshimura


K bariéram úzko súvisiacim s tvorivou činnosťou v školskom prostredí tiež patrí:
· percepčné bariéry, bariéry vnímania
· bariéry kultúry a prostredia
· emocionálne bariéry
· intelektové a výrazové bariéry (Adams,J.L.,1974)

Minimalizácia, prípadne úplne odstránenie bariér rozvoja tvorivosti sa samozrejme viaže na učiteľa a jeho vzťahy so žiakmi. Autencita učiteľa, akceptácia žiaka, empatia, sloboda a zodpovednosť sú základné faktory tvorby tvorivej klímy napomáhajúcej sebaaktualizáciu žiaka. Medziľudská dimenzia vzťahov, kde sa komunikuje emocionálne „teplo“, je odpoveď na to, aká má byť klíma v školskom edukačnom procese. Táto cesta vedie predovšetkým cez nedirektívny štýl učiteľovej práce. Ten si vyžaduje tvorivého, kooperujúceho, nedirektívneho, ale súčasne náročného učiteľa, ktorý v konkrétnej podobe ako uvádza M.