Ďuričeková (1990):

Toleruje
· city, potreby, záujmy a individuálne odlišnosti žiakov;
· svojrázny štýl učenia sa, správania a konania žiaka;
· iné názory než svoje vlastné
· diskusiu o problémoch;
· chyby a omyly žiaka;
· vlastné chyby a omyly;
· to, že nie je pre všetkých žiakov ideálnym učiteľom;
· fakt, že ho žiak prerástol.
Podporuje
· samostatné myslenie a konanie žiaka;
· vyhľadávanie problémov a informácií;
· mnohorakosť riešenia a netradičné riešenie;
· pozitívny vzťah k učeniu;
· pozitívne a neformálne vzťahy žiakov k nemu a medzi sebou;
· spoluprácu, kooperáciu medzi žiakmi, ale i rozumnú súťaživosť;
· potrebu detí a mládeže po sebazdokonaľovaní.

Vyžaduje
· aktívnu, uvedomelú disciplínu a zodpovednosť
· vlastný názor, hodnotenie a sebahodnotenie žiaka;
· aby žiak pochopil podstatu svojej činnosti;
· aby žiak poznával seba, zisťoval príčiny svojich chýb a nedostatkov, svoje prednosti a prednosti svojich spolužiakov.

Očakáva
· úspech každého žiaka;
· zvedavosť a otázky žiakov;
· diskusiu a podnetné nápady;
· otvorenú a tvorivú komunikáciu;
· kritiku.

Odmieta
· slepú poslušnosť a vynútenú aktivitu;
· atmosféru strachu a napätia;
· zosmiešnenie a škatuľkovanie žiakov;
· spokojnosť s priemernosťou;
· nesamostatnosť a konanie na výzvu;
· názor na všetko čo má byť jednoznačné.

V tomto postupe práce učiteľa a zároveň v jeho štýle výučby vidieť jednu z primárnych podmienok tvorivej klímy. Je to tiež odpoveď (aj keď nie úplne vyčerpávajúca) na otázku „Čo má robiť učiteľ, aby doviedol svojich žiakov k tvorivosti?“
Kreativita, čiže tvorivosť bola vždy jedným z hlavných princípov vyučovania už od dôb Komenského. Doklady o tom nachádzame v dejinách pedagogiky i v práci našich učiteľov hlavne v dedinských málotriednych školách, kde bol učiteľ odkázaný len na svoju tvorivú iniciatívu, aby vyučovanie s vekovo odlišnými žiakmi bolo maximálne efektívne.

Nedávno sa mi dostal do rúk stolný kalendár Základnej školy na Komenského ulici vo Vítkove, okres Opava. Je zostavený z prác žiakov uvedenej školy, ktorí pod vedením svojich triednych učiteľov ilustrovali významné objavy a udalosti, ktoré sa na svete po prvýkrát uplatnili. Z nich sa dozvedáme o vzniku Nadácie Nobelovej ceny, o vzniku prvej konskej železnice v New Yorku, o prvých sviečkach, o prvej žehličke, o olovenom potrubí v Londýne, o prvom používaní vidličky, o prvom zvukovom filme, o prvom filmovom štúdiu, o poštových známkach, o mydle, o výrobe čokolády, o prvom zvončeku, o vodnom bicykli, prvom písacom stroji, o objave vitamínu C, o výrobe člnu z jedného kmeňa, o najstaršej zoologickej záhrade, o prvom elektrickom variči, o počiatkoch kníhtlače u nás, o prvej práčke, o prvej ceruzke, o prvom metre v Londýne, o vzniku plniaceho pera a teplomeru, o výrobe prvých pálených tehál atď.
Celkom je to 104 ilustrácií žiakov uvedenej školy od 1. do 9. ročníka. V tom spočíva princíp tvorivej originality detského prejavu. K tomu je nutné pripočítať redakčné práce a vytvorenie konečnej podoby stolového kalendára, kopírovanie a knihárska úprava podľa profesionálnych zvyklostí.
Z takého kalendára majú radosť nie len deti a ich učitelia, ale i rodičia a všetci, ktorí taký kalendár dostanú na používanie.
Ján Amos Komenský hovorí : „Škola má byť dielňou ľudskosti.“

Učiteľova činnosť je syntetickou, tvorivou.
„ľudia sa nerodia, ľudia sa vzdelávajú“
- učiteľom sa človek rodí aj stáva,
- musí mať odborné vzdelanie ,
- musí byť osobnosťou v umení styku, prístupu k človeku,
- pôsobí na žiaka v jeho formovaní, pretváraní, vo vzdelávacej a výchovnej činnosti,
- musí mať schopnosť a nevyhnutnosť vzťahu k žiakovi.

Každý učiteľ by mal oplývať pedagogickým majstrovstvom. Je to vlastne aktívny a tvorivý výraz syntézy na najvyššej úrovni. Nie je to iba rutina hlasu alebo akéhokoľvek gesta bez ideí a vzťahu.