Čo  je komunikácia
Slovo komunikácia sa vyvinulo z latinského communicare, ktorého význam je robiť niečo spoločným, radiť sa rokovať, zhovárať sa. Komunikáciu teda chápeme ako rozhovor a slovo komunikovať ako sprostredkovať, spájať, dohovárať sa.
Jazyková komunikácia je proces, ktorý sprostredkuje vzájomné informácie ľudí, jej oblasť obsahuje všetky spôsoby a prostriedky, ktorými sa ľudia dorozumievajú.
Sprostredkované informácie sa môžu šíriť jednosmerne (simplexne) alebo obojsmerne (duplexne). Jednosmerne sa šíria iba smerom od účastníka A, no nie aj naopak, napr. rozhlasové alebo televízne vysielanie. Obojsmerný prenos sa uskutočňuje oboma smermi – od účastníka A smerom k účastníkovi B a súčasne aj spätne, napr. telefonický rozhovor a rozhovor ľudí pri jednote miesta a času.

Keď hovoríme o jazykovej komunikácii v tom zmysle, že ju chápeme ako komplex všetkých zjavných a priamych alebo iba nepriamych činiteľov, treba termín jazyková komunikácia kvalifikovať iba ako metaforický – pars pro toto – a namiesto neho hovoriť presnejšie o rečovej komunikácii. V teórii rečovej komunikácie sa činitele, ktoré rozhovor kompletizujú, obyčajne členia na lingvistické, paralingvistické (počas reči ich vnímame prevažne zmyslami) a extralingvistické (nepriamo súvisia s komunikantmi, prostredím, spoločenskými normami atď). Rečová komunikácia je dynamický a živý proces, plný rozličných meandrov, variácií a nečakaných zvratov. V ňom a ním sa odráža život jednotlivca a spoločnosti. Komunikácia je živá kronika človeka.

Jazykové prostriedky  v  komunikácií
Jazyk je zviazaný s ľudskou civilizáciou, je jej najprirodzenejší, najkomplexnejší a najprepracovanejší spôsobom komunikácie. Pomocou jazyka možno debatovať, klebetiť, žartovať, pýtať sa, ironizovať, satirizovať, ale, samozrejme, aj myslieť.
V tejto súvislosti sa žiada aspoň okrajovo naznačiť rozdiel medzi pojmami jazyk a reč. Kým jazyk má jeden rozmer, reč má štyri: tri rozmery priestoru a jeden rozmer času. Jazyk je návod, reč je praktické použitie jazyka v komunikácii. Jazyk je ako recept v kuchárskej knihe, reč je hotové jedlo. V praktickej reči neexistuje taká dokonalá gramatika ani také kompletné vety, aké nájdeme v učebniciach o jazyku. Reč vnímame pomocou sluchu a jej zmysel si uvedomujeme mozgovými procesmi.