referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elena, Helena
Nedeľa, 18. augusta 2019
Depresia
Dátum pridania: 16.05.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: quet
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 647
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.2
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 10m 20s
Pomalé čítanie: 15m 30s
 
Žijeme vo svete, v ktorom vládne veľký zhon, zaplavuje nás čoraz viac technických vymožeností, každý deň sa na nás hrnie množstvo informácií. Ľudia lietajú do vesmíru, objavujú genetické kódy, vymýšľajú nové spôsoby liečby... To všetko si však vyžaduje veľa úsilia, práce, potu, mnoho intelektu, sily na zdolanie neúspechov... Čo sa však stane s človekom, keď príde domov? Možno si na chvíľku sadne a len tak popremýšľa nad predchádzajúcim dňom, nad svojimi úspechmi, neúspechmi... Nie všetci však prežívajú to, ako sa navonok tvária. Niekoho doma čaká pohoda, rodina - možno deti. A niekto sa príchodu domov obáva, pretože sa bude cítiť ešte opustenejší a zmätenejší. Možno navonok ani nepôsobí nijak zvláštne, ale ako každý iný s každodennými problémami. Čo však, keď ich ovláda niečo, z čoho si sami nevedia dať rady, chýba im vitalizmus, strácajú záujem o veci, ktoré ich predtým napĺňali... Alebo ani netušia, že môžu trpieť najrozšírenejšou psychickou poruchou- DEPRESIOU.
„Niektorí depresívni ľudia majú pocit viny a tvrdia, že by mali byť potrestaní za svoju zlobu alebo hriešnosť.“( POMOC V ZÚFALSTVE A V BEZNÁDEJI – MUDr. Ján Praško, CSc. ) Ľudia trpiaci touto duševnou poruchou majú väčšinou zlý postoj sami k sebe a k svojmu okoliu, všetko vidia čierne. Existuje málo prípadov, keď sa z nej „dostali“ sami. Potrebujú vyhľadať odbornú pomoc a našu podporu.

VLASTNÁ PRÁCA
Čo však slovo depresia znamená? Toľkokrát používaný termín už možno aj stratil svoj pôvodný význam... Depresia pochádza z latinčiny a znamená doslovne „zníženie / pokles“. „Depresia predstavuje v skutočnosti stiesnenosť, skľúčenosť, strata radosti, vôľovú slabosť, stratu záujmov.. Je to nepríjemný emotívny stav- je opakom eufórie.“ ( DEPRESIA – Prof. Dr. Martin Hautzinger ). Je to najčastejšie sa vyskytujúcou sa duševnou poruchou, ak sa k nej počítajú aj jemnejšie formy depresií, ako rezignačne- depresívne reakcie pri niektorých psychických a fyzických ochoreniach. Ich typickými a viditeľnými prejavmi sú najmä: strata energie, chuti do jedla, plačlivý a ustarostený výraz, reč je monotónna, pomalá - tak isto ako aj spomalenie pohybov, agitovanosť, nervozita, nechutenstvo a vysilené držanie tela. Z tých menej viditeľných sú to: stiesnenosť, negatívny postoj voči sebe samému, precitlivenosť. Neustály pocit viny, smútku a beznádeje, pocit straty citov k okoliu a odstup od neho. I keď sú tieto poruchy často spojené s depresiou, vyčleňujú sa aj v samostatných skupinách porúch. Ľudia, ktorí trpia depresiou, si len málokedy vedia pomôcť sami, bez podpory okolia, či rodiny. Obviňujú sami seba, poukazujú na svoje neúspechy a takmer pri každom sa zrútia. Niektorí z nich tvrdia, že za každú chybu musia byť potrestaní a slovo „ odmena“ im nič nehovorí. U mnohých z týchto ľudí sa ich duševná porucha vyvinula už v detstve. Dôvody môžu byť rôzne. Napríklad: „nikdy neboli dostatočne pochválení, nespĺňali ideály rodičov, mali pocit zbytočnosti alebo odstrčenia. Aj keď tieto pocity môžu byť len vsugerované, majú značný dopad na vývin psychiky i vlastnej osobnosti.“ ( BLUDNÉ KRUHY – MUDr. Ariana Wrucková, CSc. ) To na sebavedomí nikomu nepridá a keď sa k tomu pridruží aj nedostatočné prejavovanie náklonnosti, z dieťaťa pomaly vyrastá človek , ktorý si pripadá zbytočný a spoločnosťou neprijateľný. V škole má problém nájsť si priateľov. Sú prípady, že deti trpiace depresiou sa chcú „blysnúť“ aspoň pred učiteľmi a dosiahnuť tak pochvalu. Stávajú sa z nich perfekcionisti a sú na seba priveľmi prísni. Priateľstvá naväzujú len ťažko a ich stratu veľmi prežívajú. Spolužiaci ich ľahko využijú, pretože má problém povedať „ NIE“. Po príchode domov majú pocit menejcennosti, opustenosti. V práci si len ťažko nájdu dobré miesto, či miesto, ktoré má na zamestnanca vyššie nároky, pretože u nich platí zásada: „ Aj tak by som to nezvládol.“

„Niekedy je počiatok obdobia depresie jasný a dramatický. Vzťahuje sa k určitej udalosti, ako je napríklad smrť drahej osoby, prepustenie z práce, odchod detí z domu.“( POMOC V ZÚFALSTVE A V BEZNÁDEJI – MUDr. Ján Praško, CSc.). Zármutok je v takom prípade prirodzenou reakciou. Ak sa však predlžuje toto obdobie neúmerne, dochádza k ochudobneniu života. Potom s tým treba nutne niečo robiť.

PRÍČINY DEPRESIÍ :
1. Osoba ma sklon k perfekcionizmu a dáva si prehnane vysoké ciele, ktoré nie je možné splniť ( kvôli tomu potom odmieta sama seba )
2. Osoba nie je schopná získavať pozitívne podnety
3. Osoba má problémy s komunikáciou s ľuďmi
4. Istota, ktorú osoba mala, zmizla

V poslednom desaťročí sa objavuje čoraz viac ľudí trpiacich nejakou formou duševnej poruchy, či vnútorného nepokoja. V poslednej dobe postihuje omnoho vyššie množstvo mladých ľudí, ako to bolo zvykom v minulosti. Predtým sa vyskytovali najmä medzi 30. – 40. rokom života. Ako sa mení doba, posúvajú sa aj „hranice“. „Typickým vekom vzniku ochorenia je obdobie včasnej dospelosti ( 16 – 26 rokov)“( DEPRESIA –Prof. Dr. Martin Hautzinger ). Štatistiky dokazujú, že „ ženy sú dvakrát viac náchylné na túto, ale aj podobné psychické poruchy.“( citované z časopisu ZDRAVIE 8/03 – MUDr. Karl Linden, CSc. ) Ich výskyt je však ovplyvnený aj prácou, ktorou je daná osoba zaťažená. Pritom platí, že u ľudí pracujúcich v „ stresovom“ zamestnaní je omnoho vyššie riziko prepuknutia choroby. „ Z pohľadu sociálno – ekonomického patria k istým rizikovým, resp. protektívnym faktorom depresií predovšetkým rodinné pomery a prítomnosť, prípadne chýbanie dôverného osobného vzťahu. Vyšší sklon k ochoreniu majú rozlúčení a rozvedení jedinci, ako aj tí, ktorí postrádajú dôverné vzťahové osoby. Dôležitými protektívnymi faktormi sa ukázali byť pozitívne sociálne vzťahy, ale aj oblasť bývania a zamestnania. Zosobášení ľudia, ľudia s vyšším vzdelaním a pracovným ( stabilným ) postavením, podobne ako ľudia bývajúci a žijúci skôr vo vidiecko – malomestskom prostredí vykazovali najnižší výskyt depresií.

Ako pôsobia myšlienky na náladu a na chovanie? „Depresia je sama o sebe z veľkej časti naučená. Niektorí ľudia sa naučia chovať, cítiť, telesne a biochemicky reagovať depresívnym spôsobom.“ ( POMOC V ZÚFALSTVE A BEZNÁDEJI – MUDr. Ján Praško, CSc. )
Naše myslenie, chovanie a emócie ovplyvňuje to, čo nimi prechádza – spúšťač ( aktivačná udalosť ), a to, čo nasleduje - dôsledok. Spúšťače sú situácie alebo udalosti, ktoré sa vyskytli pred určitým chovaním. Napríklad, keď vám niekto ukrivdí, môže to spustiť vašu smutnú náladu. Určitý spúšťač spustí určitý druh myslenia – určité interpretácie toho, čo sa deje a aký to má pre mňa význam. Táto interpretácia potom ovplyvní moju emočnú reakciu a moje emočné chovanie. Dôsledok tohto chovania môže byť pozitívny, neutrálny alebo negatívny. Pozitívne výsledky sú vlastne odmeny, ktoré posilujú to, aby sa určité chovanie opakovalo. Negatívne dôsledky sú vlastne tresty, ktoré v zásade najčastejšie vedú k tomu, že trestané chovanie sa objavuje menej často.
Podľa modelu vzniká depresívna nálada v súvislosti s depresívnym myslením. Depresívne automatické myšlienky typu:
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Praško, Ján; Pomoc v zúfalstve a beznádeji, ISBN 80-7169-446-0, GRADA publishing, Havlíčkuv Brod, 1998, Hautzinger, Martin; Depresia, ISBN 80-88952-05-0, Vydavateľstvo F, Trenčín, 2000, Wrucková, Ariana; Bludné Kruhy, ISBN 80-38-01000, Vydavateľstvo F, Trenčín, 1999, Linden, Karl; úryvok z časopisu ZDRAVIE 8/03, PhDr. Mária Ivanová – Šalingová, CSc. - Ing. Arch. Zuzana Maníková; Slovník cudzích slov, ISBN 80-08-00006-6, Slovenské pedagogické nakladateľstvo v Bratislave, 1990
Podobné referáty
Depresia SOŠ 2.9666 646 slov
Depresia SOŠ 2.9472 1844 slov
Depresia SOŠ 2.9465 966 slov
Depresia SOŠ 2.9599 2306 slov
Depresia SOŠ 2.9534 455 slov
Depresia GYM 2.9754 3063 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.