„Nič sa mi nepodarí.“
„Nikdy mi nikto nepomôže“
„Nestojím za nič“
„Aj tak to nezvládnem“
„Nikdy nebudem šťastný“
„Nikto ma nemá rád a nikto si ma neváži“

vedú k zhoršeniu nálady. Objavuje sa smútok, úzkosť, nevrlosť a podobne. Automatické myšlienky a zhoršená nálada môžu ovplyvniť naše chovanie – strácame motiváciu niečo robiť, odkladáme to, nedokážeme sa rozhodovať. Tak vzniká depresívna špirála. Všetko, čo človek robí, je tvorené myšlienkami ( ktoré môžu mať formu viet, postojov, obrazov, fantázií a obáv ),pocitmi a chovaním. Pokiaľ sa myšlienky a pocity ovplyvňujú negatívne, vzniká klesajúca depresívna špirála. Po klesajúcej depresívnej špirále človek v krátkej dobe dôjde do depresie... Napr. :

myšlienka: „Nič sa mi nepodarí“
emočná reakcia: pocit bezmocnosti
chovanie: pasivita

Depresívna nálada je potom v začarovanom kruhu udržovaná ďalšími depresívnymi myšlienkami.
Ako možno liečiť depresiu? Napriek tomu, že „záhada depresia“ nie je celkom objasnená, existujú mnohé formy liečby. Napríklad: farmakologická liečba, fyzikálna, psychoterapeutická, spánková terapia, elektrokonzultívna, fototerapia, psychosociálna a internistická. Našťastie, väčšina týchto liečebných spôsobov sú úspešné. Farmakoterapia a psychoterapia, či už samostatne alebo v kombinácií, sú hlavnými a často postačujúcimi liečbami, zatiaľ čo fyzikálna, psychosociálna a internistická liečba predstavujú doplnkové stratégie alebo intervencie s úzko vymedzenou indikáciou. Niektoré z nich rozoberiem a bližšie popíšem.
Farmakologická liečba: na rôzne prejavy depresie sa podávajú rôzne liečivá. Napríklad pre nedostatok energie, apatiu sa predpisujú protriptilín, desipramín; pre stiesnenosť noxiptilín, fluvoxalín, lofepramín. Typické, v rôznej miere nebezpečné vedľajšie účinky antidepresív sú: kožné alergie, poruchy močenia, krvného tlaku, tachykardie, arytmie, poškodenie pečene. Väčšina ťažkostí je prechodnej povahy a vyskytuje sa na začiatku liečby alebo vo fáze zvyšovania látky. Dlhodobým užívaním antidepresív možno výrazne znížiť nebezpečenstvo relapsu, opätovnému výskytu depresií. Táto metóda je najpoužívanejšou a najrozšírenejšou.
„Väčšina teraz dostupných štúdií ukazuje, že najmä u pacientov neodpovedajúcich na antidepresíva možno pri kombinácií opakovanej spánkovej terapií a súčasného podávania antidepresív očakávať priaznivý efekt.“( DEPRESIA – Prof. Dr. Martin Hautzinger ). Pacientovi je pri tom odoprený spánok a je nabádaný k bdelosti 36 – 40 hodín.Fototerapia, je terapia, pri ktorej pravidelnou expozíciou svetla možno úspešne liečiť sezónne ( zimné, jesenné, výročie úmrtia..), premenštruačne vznikajúce poruchy. Odporúča sa pri tom denné vystavenie svetelnému zdroju na 30 až 40 minút (pri 10 000 Luxoch)počas niekoľkých dní až jedného týždňa.
„Psychologická liečba sa delí na kognitívno – behaviorálnu terapiu a interpersonálnu terapiu. Tieto spôsoby liečby sú orientované presne na depresívne poruchy, na rozdiel od predchádzajúcich, ktoré sa môžu uplatniť aj pri iných druhoch ochorenia. Sú to metódy založené ne komunikácií s psychoterapeuta s pacientom.“ ( DEPRESIA - Prof. Dr. Martin Hautzinger) Zahŕňajú pomoc pri riešení problému, každodenné cvičenia, budovanie prekonávacích zručností a komunikačné cvičenia. Táto metóda je v súčasnosti veľmi obľúbenou a rozšírenou, na rozdiel od minulých rokov, kedy boli používané aj niektoré násilné „liečby“, čím pacientovi nepomáhali, ale problém prehlbovali.

ZÁVER
Myslím, že mojím cieľom pri písaní tejto práce, bolo, aby sme sa zamysleli nad pravým významom tohto slova. Mnohí ľudia používajú rôzne výrazy a zvraty, ktorých pravý význam ani sami nepoznajú. Už viem, že keď sa budem cítiť sama, keď budem smutná alebo ma bude niečo trápiť, nie je to hneď dôvodom na to, aby som tvrdila, že mám „depku“...Možno sa len treba hlbšie zamyslieť nad problémom a možno si dopriať viac oddychu.
V minulosti sa takéto choroby a choroby podobného druhu považovali za simulovanie, alebo za nevyliečiteľnú chorobu( v niektorých prípadoch si dokonca ľudia mysleli, že je to nákazlivé..:). Dnes už vieme, že takýto druh poruchy je pomerne častý. Dokonca sa uvádza, že každý človek prežije „depresívne obdobie“ – čo je vlastne pochopiteľné, pretože život nie je prechádzkou ružovou záhradou... Rozdielom je len druh depresie ( hlboké depresívne stavy, z ktorých si zrejme sami nepomôžeme a je pravdepodobné, že vyhľadáme odbornú pomoc; alebo miernejšia forma, z ktorej nám môže pomôcť zmena životného štýlu, alebo rodina či priatelia, ktorý sú, myslím, veľmi dôležití...).