Pre pacienta je dôležitá kontinuita starostlivosti. Do hospicu sú prijímaní pacienti z nemocnice alebo domova. Tam sa tiež podľa potreby môžu znovu vracať. Pre nás je dôležitá spolupráca a to od prvej chvíle. K najdôležitejším prvým otázkam patrí, čo pacient o svojej chorobe, resp. stave vie. Nevnucujeme svoje názory za pravdivú odpoveď na otázku " čo mi je?" Ale "spiknutie ticha" a množstvo "milosrdných lží" vytvára izoláciu pacienta a narúša jeho komunikáciu s okolím. On potrebuje hlavne emocionálnu podporu a pocit bezpečia v období, kedy to najviac potrebuje. Zo zahraničného výskumu vyplýva, že v skupine chorých, ktorým bola pravda zamlčaná, bola v 50% prípadov preukázaná klinická depresia.
Paliatívnou liečbou chceme zabezpečiť komplexnú starostlivosť so zohľadnením aspektu psychologického, sociálneho a duchovného. Ponúka podporný systém umožňujúci žiť naplno až do konca. Zahŕňa starostlivosť o rodinu chorého a to v období prae finem, aj post finem.
K otázke eutanázie máme jednoznačne vyhradený názor. Pomáhať v umieraní ÁNO, pomáhať ku smrti NIE. Ak vysloví pacient žiadosť skoncovať so životom, znamená to, že nie sú uspokojené všetky jeho potreby. Vtedy je nutné pátrať po príčine a odstrániť ju. Najčastejšie je to bolesť, niekedy aj nezáujem okolia, prípadne iné boľavé okolnosti.
V liečbe bolesti je pre nás smerodatná schéma Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), t.j. trojstupňová schéma a dávkovanie "podľa hodín" a nie "podľa potreby", aby sme zabezpečili liečbu kontinuálnu. Z materiálov WHO vieme, že takáto liečba je až v 80% účinná. Sestry v hospici sú špeciálne vyškolené. Na základe ordinácie lekára kontrolujú a zaznamenávajú bolesť a jej liečbu. Zmyslom je docieliť, aby sa chorý bez bolesti vyspal, odpočíval a trávil voľný čas. Dávky sú čo najnižšie, ale nie prinízke.
S ohľadom na právnu ochranu lekára je nutný "slobodný informovaný súhlas" po dôkladnom poučení pacienta. Pacient musí vedieť, že lekár v hospici vedome upúšťa od všetkých liečebných zákrokov a postupov, ktoré nemôžu zlepšiť kvalitu života. A naopak, ordinuje všetko to, čo kvalitu života chorého zlepšiť môže.
Naším konečným vzdialeným cieľom je: Presadiť myšlienku hospicu aj mimo budovy hospicu - všade tam, kde ľudia umierajú!
Postoj a úloha sestry
Sestra sa pri výkone svojho povolania stretáva s problematikou eutanázie skôr v teoretickej polohe - pri otázkach a pomýlených názoroch pacientov, ich príbuzných alebo verejnosti. Jej úlohou je v rámci svojej kompetencie a konkrétnych možností vhodne usmerniť, prípadne informovať dané osoby. V zložitejších prípadoch môže odporučiť pacientom, aby sa obrátili priamo na lekára.
S priamou alebo nepriamou žiadosťou pacienta alebo jeho príbuzných o vykonanie či sprostredkovanie eutanázie musí sestra oboznámiť lekára. Takáto žiadosť by mala byť pre ňu vždy podnetom na preskúmanie možných nedostatkov v poskytovaní liečebnej a najmä ošetrovateľskej starostlivosti, ako aj signálom na zintenzívnenie taktného a hlboko ľudského prístupu k pacientovi.
Právne aspekty eutanázie
O problematike eutanázie z právneho hľadiska sa v súčasnosti veľa diskutuje. Ako sme už uviedli, zástancovia eutanázie vychádzajú najčastejšie zo zdôrazňovania „práva človeka na smrť". Tento argument však právne neobstojí, pretože objektívne právo neobsahuje právo na smrť. Eutanázia ako konanie, ktoré zbavuje života nevinného človeka, je v rozpore s objektívnym právom - je to protiprávne ľudské konanie.
Právo chráni záujmy jednotlivca a spoločnosti a vymedzuje práva aj povinnosti. Najdôležitejším ľudským právom je právo človeka na život, ktorý predstavuje najvyššiu hodnotu. Proti životu stojí smrť - a smrť ako záporný protiklad života nemôže byť sa osebe hodnotou. Preto Všeobecná deklarácie ľudských práv a ani iné právne normy „právo na smrť neobsahujú".
Zákony, ktoré platia u nás, posudzujú eutanáziu, t.j. konanie ( alebo zdržanie sa konania ) úmyselne zbavujúce života človeka v utrpení, ako trestný čin výrazne nebezpečný pre spoločnosť. Má všetky skutkové znaky úmyselného usmrtenia nevinného ľudského života, ktoré svojou podstatou nemožno právne odlíšiť od trestného činu vraždy.
