referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kornel
Štvrtok, 26. novembra 2020
História PC
Dátum pridania: 25.01.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: finding
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 961
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 8.3
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 13m 50s
Pomalé čítanie: 20m 45s
 

Čo je to počítač? Počítač je univerzálny programovateľný stroj na spracovanie dát, grafických údajov alebo údajov z výrobného procesu, ktorý sa riadi na základe vopred pripraveného programu, ktorý sa nachádza v pamäti počítača.

Čo môžeme s počítačom robiť? Keď sa poprvý krát posadíte pred počítač, iste Vás napadne otázka: Čo s ním robiť? Odpoveď je jednoduchá-skoro všetko! Veľa vecí, ktoré s počítačom môžete robiť, závisí na množstve okolností. Veľmi dôležitá je kapacita počítača, tj. jeho výkonnosť. Potom tiež záleží na tom, ktoré programy používate. Pre tieto dve oblasti sa v počítačovom svete používajú dva špeciálne anglické termíny: Hardware (hardvér) a Software (softvér). Slovo hardware je anglického pôvodu a znamená „tvrdý, kovový tovar“. Patrí tam teda všetko čo v počítači prezentuje hmatateľnú techniku. Programy – programové vybavenie, nehmotná časť počítača, teda software, takisto slovíčko anglického pôvodu znamená „mäkký tovar“. Počítač si vie zapamätať obrovské množstvo informácií, zapamätané informácie vie spracovať vo veľmi krátkom čase. Počítač pracuje s obsluhou pomocou vstupných a výstupných zariadení. V máloktorej oblasti ľudskej činnosti je možné sledovať taký rýchly rozvoj ako v oblasti počítačov. Prakticky každý rok možno sledovať novinky na trhu počítačov ako aj programov. Tento poznatok prináša so sebou nutnosť stále sa učiť ovládať novú výpočtovú techniku a nové vybavenie.Počítač sa pomaly stáva súčasťou každej domácnosti a určite každý už počítač videl a má predstavu o tom ako približne vyzerá. Základom tejto predstavy býva najčastejšie obrazovka a klávesnica, blízko sa pohybuje nejaká biela krabička a to všetko je pripojené k veľkej bedni.V skutočnosti je táto predstava zjednodušená, pretože počítač sa skladá z veľkého množstva súčiastok.Teda pojem Hardware v počítačovej reči označuje všetky fyzické časti počítača tj. to čo môžeme chytiť.

Druhy počítačov
Samozrejme predstava počítača ako klasickej šedej skrinky pomaly ustupuje. Existuje viacero druhov počítačov cez sálové až po také, ktoré sa vmestia do vrecka. Počítače môžeme rozdeliť podľa viacerých kritérií.
Rozdelenie počítačov podľa oblasti použitia počítačov
a) pri riešení vedecko-technických úloh (výpočtové strediská pri vysokých školách, výskumné ústavy)
b) pri hromadnom spracovaní údajov (štatistika, účtovníctvo, bankovníctvo,evidencia obyvateľov,...)
c) pri riadení rôznych technologických procesov (riadenie výroby ocele, cementu,...)
d) v nevýrobných oblatiach, napr. v oblasti školstva (školské výpočtové strediská, školské laboratóriá), zdravotníctva, kultúry, športu, ...

Podľa spôsobu zobrazenia informácií a účelu ich použitia môžeme počítače rozdeliť na:
a) analógové
 používajú pre sledovanie javu spojitý priebeh nejakej fyzikálnej veličiny,
 spracúvajú analogové hodnoty, ktoré sú väčšinou reprezentované veľkosťou elektrického napätia,
 riešia matematicky formulované úlohy, najmä z oblasti automatizačnej a regulačnej techniky, pre riadenie technologických procesov a pod.,
 napr. analogový výstup majú ručičkové hodinky;
b) číslicové
 pre sledovanie javu používajú vopred pripravené číslicové (digitálne) hodnoty
 riešia úlohy v oblasti vedeckotechnických výpočtov, ekonomických výpočtov, riadenia strojov,...
 napr. číslicový výstup majú digitálne hodiny;
c) hybridné
 majú vlastnosti aj analógových aj číslicových počítačov.

Podľa spôsobu použitia môžeme počítače rozdeliť na:
 univerzálne počítače - používajú sa na riešenie úloh rôzneho typu
 špecializované počítače - používajú sa na riešenie úloh jedného typu.

Podľa režimu práce môžeme počítače rozdeliť na počítače pracujúce v režime:
 v dávkovom režime - angl. BATCH PROCESSING - historicky staršia forma spracovania, kedy užívateľ je fyzicky oddelený od počítača. Jej podstata spočíva v tom, že vstupné dáta sa zhromaždujú za určité časové obdobie do dávky, ktorá sa potom naraz spracuje. Dáta, ktoré prídu po stanovenom termíne, budú spracované v nasledujúcej dávke.
 v interaktívnom režime - užívateľ je v trvalom kontakte s počítačom. Podmienka: po obdržaní vstupov výstupy musia byť k dispozícii v rámci požadovaného časového intervalu (milióntiny sekundy, minúty, hodiny - závisí to od typu aplikácie), napr. rezervácia leteniek, prevádzka výrobnej linky, ...

Podľa ceny a výkonnosti sú to:
 mikropočítače – najlacnejšie a najmenej výkonné počítače
 minipočítače
 strediskové počítače
 superpočítače.

Klasifikácia počítačov podľa generácií je uvedená v kapitole história.
Typy počítačov podľa ich veľkosti, výkonu a určenia :
Osobné (personálne) počítače (PC) sú dnes najrozšírenejšie a sú určené pre jedného používateľa – “osobu”. Používajú sa v úradoch, firmách, školách, ale aj doma, pre prácu, vzdelávanie, komunikáciu i zábavu.

Podľa vyhotovenia rozlišujeme osobné počítače:
• stolný počítač je väčší, ale spravidla lacnejší a umožňuje pohodlnejšiu prácu “pri stole”.
• prenosný počítač je svojou konštrukciou prispôsobený na ľahké prenášanie. Vďaka tomu, že je napájaný z batérie, ktorá vydrží niekoľko hodín, môžeme na ňom pracovať aj tam, kde nie je možné pripojiť sa na elektrickú sieť – v teréne, vo vlaku a pod. Prenosný osobný počítač vyzerá ako krabica, v ktorej sú uložené všetky jeho časti. Po odklopení hornej časti prenosného počítača sa sprístupní obrazovka počítača, klávesnica, ktorá je menšia ako klávesnica stolného počítača a náhrada myši. V domácom alebo firemnom prostredí môžeme prenosný počítač zapojiť do elektrickej siete a ak k nemu pripojíme displej, klávesnicu a myš, môžeme ho používať ako stolný počítač.

Pracovné stanice tvoria strednú triedu počítačov. Boli vyvinuté špeciálne pre náročné výpočtové aplikácie ako je návrh automobilov, budov, lodí a pod. pomocou počítačov. Obsahujú špecializovaný hardvér pre rýchle výpočty, ktoré sú pri návrhu a pri práci s trojrozmernou počítačovou grafikou veľmi potrebné. Dnes sa pracovné stanice používajú najmä ako centrálne počítače väčších počítačových sietí - servre a na tvorbu počítačových hier, animácií a videoklipov, ktoré poznáme z reklám, špeciálnych efektov pre sci-fi filmy alebo na tvorbu kreslených filmov.

Vysokovýkonné počítače (superpočítače) sú najväčšie a najvýkonnejšie počítače. Obyčajne sa používajú ako centrálne počítače vo veľkých firmách: na spracovanie veľkého množstva údajov, na náročné výpočty a pre veľký počet používateľov. Typickými predstaviteľmi sú superpočítače Cray, Deep Blue či ASCI White a oblasťami použitia sú seizmický prieskum, jadrový výskum a energetika, zložité trojrozmerné simulácie atmosférických javov, genetika, virtuálne testy jadrových zbraní a pod. Ďalšou veľkou skupinou počítačov sú technologické (riadiace) počítače, ktoré sú určené na riadenie technologických procesov, výrobných liniek alebo na automatizáciu budov.

Okrem vyššie uvedených, sú dnes počítače zabudované do mnohých ďalších strojov a zariadení. Nájdeme ich v aute, videokamere, v mobilnom telefóne, v bankomate a tiež vo väčšine spotrebnej elektroniky. Počítače sa vyvíjajú veľmi rýchlo a tak sa dnešná novinka na trhu počítačov môže stať veľmi rýchlo zastaralou.

Fyzické časti počítača
Fyzické časti môžeme rozdeliť na:
1.Základná jednotka (osobný počítač)
2.Prídavné (periférne) zariadenia : vstupné, výstupné, vstupno/výstupné
1.Základná jednotka

Základ tvorí matičná (procesorová) doska.
Procesor
Na matičnej doske sa nachádza srdce celého počítača mikroprocesor. Podľa typu použitého procesoru sa rozlišuje aj typ počítača. Procesor sa označuje skratkou CPU-central processing unit (centrálna procesorová jednotka). Skladá sa z dvoch častí:
ALJ - aritmeticko-logická jednotka – slúži na vykonávanie matematických výpočtov
Radič - riadi činnosť celého PC a organizuje priebeh procesov.
Frekvencia procesoru je udávaná v Mhz.
Pamäte
Ďalšou súčasťou matičnej dosky sú pamäte. Do pamätí sú ukladané informácie. Rozlišujeme dve základné pamäte:
ROM (read only memory) - je to druh pamäte, ktorá je určená iba na čítanie dát. Informácie ktoré sú v nej, tam boli vložené už pri výrobe a nedajú sa viac meniť.Je určená na zapamätanie štandardných programov napríklad operačných systémov.
RAM (RWM) (read write memory) - je to druh pamäte, do ktorej sa zapisujú informácie a možno ich ľubovolne meniť. Avšak po vypnutí počítača sa všetky informácie uložené v nej vymažú. Preto je potrebné si tieto informácie uložiť na pevný disk, alebo na disketu.

Prídavné zariadenia
Okrem pamätí sa na matičnej doske nachádzajú aj tzv. prídavné karty. Medzi najdôležitejšie patrí:
Video karta (grafická karta) - je to prídavná karta, ktorá zabezpečuje zobrazovanie informácií na monitore.
Sériový port - je to vstupno/výstupné zariadenie. Pomocou sériového portu pripájamé k počítaču - myš, modem, klávesnicu a iné.
USB port – Univerzal Serial Bus – je to vlastne lepší brat sériového portu, tj. môžeme pomocou neho k počítaču napojiť viacero zariadení - myš, modem, klávesnicu, kameru, mikrofón,...
Sieťová karta - používa sa na pripojenie počítača do počítačovej siete.
Zvuková karta - je to karta, ktorá patrí medzi základné multimediálne prostriedky.
TV karta – prenos, spracovanie televízneho signálu.
Diskové zariadenia
Pružné a pevné magnetické disky sú najčastejšou formou trvalého ukladania dát.
Pevné disky označujeme značkou HDD (hard - disk), sú pevnou časťou počítača. V súčasnosti môžu mať kapacitu až niekoľko desiatok gigabajtov (GB).
Pružné disky (diskety) majú kapacitu podstatne menšiu ako pevné disky (1.44 MB) a prenášame nimi informácie z počítača do počítača. Vkladajú sa do disketovej mechaniky v počítači.
ZipDiskety - s kapacitou 250 MB, je potrebná špeciálna zip mechanika.
CD - čká sú disky ktoré slúžia tiež na prenášanie dát, majú podstatne väčšiu kapacitu ako pružné disky (650-700 MB). Ich nevýhodou je, že dáta sa dajú na nich uložiť iba jeden krát a nedajú sa zmazať, prípadne prepisovať. Na čítanie dát z optických diskov sa používa mechanika CD-ROM.
Rewritable CD sú to CD-čká, ktoré sa s nainštalovaným príslušným programom a napalovačkou dajú použiť ako diskety, tj. dá sa do nich znova zapisovať a mazať.
DVD disky majú viac než sedem krát väčšiu kapacitu než bežné CD (4,7 GB oproti 650 MB)
Kryty počítačov
Časti počítačov musia byť uložené v nejakom púzdre, kryte. Tieto kryty označujeme ako:
(maxi, midi, mini) Tower - prevedenie na stojato
Desktop - prevedenie na ležato
2.Prídavné (periférne) zariadenia
Vstupné - nimi zadávame počítaču rôzne príkazy a informácie. Patrí sem klávesnica, myš, touchpad, CD Rom, scanner, mikrofón, videokamera atď.
Výstupné - nimi sú zobrazované informácie. Patrí sem monitor, tlačiareň, reproduktory atď.

Vstupno/výstupné - nimi sú informácie zadávané ale aj odovzdávané. Patrí sem disketová mechanika, modem, CD RW atď.
Ako ste sa už mohli dozvedieť, počítač obsahuje dve základné časti: hardware a software. Väčšina predchádzajúcich informácií sa týkala hmatateľných vecí, teda hardwaru. Počítač však obsahuje aj nehmotnú časť a túto druhú časť tvorí Software.

Software je jednoducho povedané všetko to, čo na počítači nemožno vidieť. Teda je to programové vybavenie počítača patrí tu teda ľubovoľný program a jeho časť. Môžme to prirovnať napríklad k magnetofónovej páske či kompaktnému disku. Taktiež sa skladajú z hardwaru (páska,CD) a softwaru (hudba). Rovnako ako u týchto predmetov platí aj u počítača, že hardware nemôže existovať bez softwaru a naopak. U počítača je tu ale rozdiel, tu dokážu pesničky skladať iné pesničky.

Software delíme do troch hlavných skupín:
1.Operačné systémy
2.Obslužné programy
3.Aplikácie
Všetky tieto skupiny softwaru sú programy. Čo je to program? Program je postupnosť príkazov (algoritmus), ktoré vie počítač vykonať a sú v jazyku ktorému rozumie.

Operačné systémy (OS)
Sú to programy, ktoré ako jediné dokážu komunikovať s tzv. holým počítačom teda s hardwarom. Patrí sem napríklad: MS Dos, potom sú to graficky spracované OS napríklad OS/2, OS Windows NT, 95, 98, 2000, Linux a iné.
Základnou časťou je program BIOS, ktorý sa nedá jednoduchým spôsobom meniť, pretože je už zabudovaný v pamäti ROM a komunikuje s jednotlivými komponentami počítača.

Obslužné programy (OP)
Obslužné programy sú nástroje, ktorými si môžete svoj počítač upraviť alebo "ošetriť". Niektoré uľachčujú komunikáciu užívateľa s počítačom napríklad:
1.Pre Ms Dos:Nc-Norton commander, VC-Volkov commander
2.Pre Ms Windows: Far Manager,Windows commander (podobné ako NC a VC lenže fungujú iba pod Windowsom a sú vylepšené)
Iné OP sú tie, ktoré ošetrujú počítač a volajú sa antivírusy. Žijeme v dobe internetu, kde sa hlavne poštou šíri nekontrovateľné množstvo vírusov a preto pokiaľ si uvedomujeme hodnotu svojich dat, mali by sme si zaobstarať do nášho počítača program proti vírusom teda antivírusový program. Existuje množstvo antivírusov. Napríklad Toolkit, NOD, Panda, Avg, Avast a iné.

Aplikácie
Aplikácie sú programy, ktorými vytvárame rozličné užitočné výsledky. Inak ich nazývame aj Editory. Najčastejšie využívané sú textové editory, tabuľkové editory a grafické editory. Textovými editormi vytvárame texty. Patrí sem napr. Ms Word - v súčastnosti najpoužívanejší textový editor. V tabuľkovom editore vytvárame rôzne tabuľky a grafy, patrí tu napr. Ms Excel. Grafické editory slúžia na vytváranie obrázkov, rôznych kriviek a geometrických útvarov. Je nimi možné aj rôzne upravovať obrázky. Najznámejšími sú Corel, Adobe Photoshop a iné.  Pozor na software treba mať licenciu a zakúpiť si ho.

Existuje však aj software, ktorý je voľne šíriteľný - freeware, shareware, GNU. Jednoducho software zadarmo (alebo veľmi lacno) predstavuje úžasnú alternatívu, ako si zabezpečiť k počítaču programové vybavenie (legálne) za cenu blízku nule.
GNU je špeciálny freeware, programy, ktoré si stiahnete a budete používať, môžete voľne šíriť, modifikovať, ale musíte zabezbečiť sprístupnenie zdrojových kódov.

Koncept voľne šíriteľných programov vznikol v roku 1982, keď v rovnakej dobe pani Fluegelman a Button, aby obišli klasický distribučný mechanismus "krabicového softwaru", začali ho bezplatne šíriť tým, že komu sa program páčil, poslal na ich adresu 25 USD. Aké jednoduché? Koncept voľne šíriteľných programov bol na svete.

Onedlho potom čo začaly autorom skutočne prichádzať peniaze od spokojných užívateľov, bolo jasné, že ich pojatie funguje. Od tej doby vzniklo už veľa programov, za ktorých registračné poplatky boli zaplatené milióny dolárov. Nájdeme tu naozaj čokoľvek: kvalitné operačné systémy (Linux a z neho vychádzajúce klony), kompletné kancelárske balíky (Star Office), poštové programy (The Bat!, Pegasus Mail), internetové browsery (Opera, Netscape Navigator, resp. Communicator), vynikajúce grafické programy (GIMP, Paint Shop Pro), súborové manažéry (FAR, Windows Commander) a desiatky dalších utilit.

Z hľadiska užívateľa majú sharewarové programy výhodu, že si program bez toho, aby si ho kupoval, vyskúša a zistí, či ho skutočne bude potrebovať a až potom sa rozhodne, či si program zaregistuje (bezplatne sa sharewarové programy väčšinou užívajú 30 dní, po tejto dobe program buď odstránite z pevného disku, alebo zaplatíte registračný poplatok). Registrácia môže byť spojná s ďalšími výhodami: okrem legalizácie, máte nárok na technickú podporu, bezplatné nové verzie po určitú dobu, tlačený manuál, atď...

 
Podobné referáty
História PC SOŠ 2.9615 941 slov
História PC SOŠ 2.9822 1325 slov
História PC 2.9851 1533 slov
História PC GYM 2.9943 1440 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.