Kedy použiť reporting a kedy OLAP?
Vývojom technológie sa tieto dva prístupy postupne k sebe približujú a reporting sa bežne robí už nielen nad bežnými (relačnými - SQL) databázami ale aj multidimenzionálnymi alebo ich kombináciou. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že keď vieme aké údaje chceme (napríklad chcem obrat percentuálnu maržu uýu desiatich najväčších zákazníkov od začiatku roku) tak použijeme reporting. Ak máme len približnú predstavu a postupne (preklikávaním) sa chceme dopracovať k relevantným údajom (chcem vidieť, ktoré faktory najviac ovplyvnili náš predaj za uplynulý štvrťrok) použijeme OLAP.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že existuje viacero druhov OLAP:
- MOLAP – (multidimensional OLAP) štandardný OLAP, kde sú kombinácie dimenzií vopred vypočítané (agregované) a uložené v multidimenzionálnych databázach (napr Oracle Essbase). Jeho nevýhodou je, že takéto databázy veľkosťou rádovo prekračujú relačné databázy s rovnakými údajmi. Druhou možnosťou je použitie databázy, kde sa agregácie vypočítavajú až pri požiadavke užívateľa o konkrétny údaj. Túto metódu používa Cognos PowerPlay a Cognos 8 Business Intelligence, ktorý vďaka patentovanej technológií komprimuje údaje do takých malých kociek, že je možné načítať ich celé do operačnej pamäte a výpočty robiť bez nutnosti pracovať s diskom. Vďaka tomu sú celkové odozvy veľmi krátke a kocku sú zároveň malé (rádovo menšie ako pôvodná databáza)
- ROLAP – (relational OLAP) dáta sa neukladajú do mulstidimeznionálnej databázy ale do relačnej, v špeciálnej štruktúre s vypočítanými agregáciami. Tento spôsob sa používa zriedka.
- HOLAP – (hybrid OLAP) agregované dáta sa ukladajú do multidimenzionálnych kociek a detailné sú v relačnej databáze. Pri práci na vyšších úrovniach sumarizácie teda systém pracuje s multidimenzionálnou databázou. Pri prechode na úroveň detailných dát systém automaticky skombinuje relačné dáta z multidimenzionálnymi.

Okrem reportingu a analýz sa k manažérskym informačným systémom zaraďujú aj dashboarding, scorecarding.

Dashboarding je vlastne špeciálny reporting ale niekedy sa na to používajú samostatné nástroje (ako napríklad Cognos Visualizer). Je odvodený od slova dash board, teda palubná doska alebo riadiaci panel. Jeho podstata spočíva v tom, že sa vyberú najdôležitejšie ukazovatele výkonnosti pre danú oblasť a tie sa na vhodných grafoch umiestnia na jednu spoločnú obrazovku. Okrem tabuliek a stĺpcových, čiarových a bodových grafov sa pri tom využívajú aj interaktívne mapy a „budíky“ (gauge). Dashboard vlastne určitý vizuálny nástroj, ktorý umožní vrcholovým manžérom jedným krátkym pohľadom skontrolovať, či sa nedeje niečo mimoriadne, čo by si zasluhovalo ich pozornosť. Viaceré nástroje, ako napríklad Cognos 8 Business Intelligence alebo Cognos Now! majú funkcionalitu dashboarding integrovanú v funkcií reporting.