Najprv ho presne odvážime, tri hodiny varíme vo vode a opäť odvážme.

Hustotu črepu vypočítame podľa vzorca:

Hmotnosť nasiaknutého črepu – hmotnosť suchého črepu * 100 = nasiakavosť podľa Hmotnosť suchého črepu hmotnosti

Čistota surovín je tiež dôležitou požiadavkou na keramickú hmotu.
Nežiadúce prímesi ovplyvňujú kvalitu črepu, napr.: spôsobujú fľaky po vypálení.

Spracovanie keramickej hmoty

V minulosti si každý hrnčiar nakopal hlinu v hlinisku sám. Našiel si vhodné miesto, odstránil vrstvu ornice a urobil výkop. Ložiská hliny sú niekedy len pol metra pod povrchom zeme, inokedy je hlavné nálezisko až 12 metrov hlboko v zemi. Hrnčiar si zvyčajne nakopal hliny na dlhšie obdobie, spravidla na celý rok. Hlina sa navážala na haldy a nechávala sa prezimovať. Pôsobením mrazu, vetra, dažďa i slnka sa dokončili chemické procesy prebiehajúce v surovine a zvýšila sa jej plastickosť. Hlina sa pred upotrebením prekopávala, lopatami prevracala, vyberali sa z nej kamene a roztĺkali sa hrudy. Aby zmäkla a stala sa tvárlivou, polievala sa vodou a ubíjala. Veľmi namáhavé bolo ručné drvenie hrudiek, ktoré neskôr nahradilo mletie na mlynčeku. Hlina, určená na jemnú keramiku, sa rozplyvovala v drevených kadiach na najjemnejší kal. Pri vypúšťaní do usadzovacích nádob sa cedila. Po obschnutí sa hmota premiesila bosými nohami, aby sa zbavila vzduchových bublín. Po menších kusoch sa v rukách krútila, vytĺkala a miesila, až napokon bola pripravená na tvarovanie. V súčasnosti sa na prípravu keramickej hmoty v továrňach používajú stroje, ktoré celý proces urýchľujú a pravdaže aj uľahčujú. Hliny a íly sa čistia, plavia a opäť sušia. Neplastické zložky sa predpaľujú a drvia. Z vyčistených surovín sa podľa vyskúšaných receptov odvážia potrebné množstvá, ktoré sa niekoľko hodín trú v bubnových mlynoch. Tým sa dôkladne rozomelú a premiešajú. Rozomletá zmes sa vypúšťa cez elektromagnety, ktoré ju zbavujú nežiaducich železitých prímesí. Potom s hmota prečerpáva do nádrží, kde sa mieša, aby sa nevytvorila usadenina. Z nádrží sa tlačí membránovými alebo tlakovými čerpadlami do kalolisu, v ktorom sa tlakom zbavuje prebytočnej vody. Vzniknuté koláče keramickej hmoty sa nechávajú odležať v tmavej miestnosti. Pred vytáčaním sa odvzdušňujú vo vákuových lisoch.

Formovanie keramickej hmoty

Hrnčiarsky kruh bol známy v Prednej Ázii, v Babylone a v Egypte už od 3. tisícročia pred n. l. Na našom území prvú na kruhu vytáčanú keramiku vytvárali Kelti zhruba v 4. storočí pred n. l. Hrnčiarsky kruh sa vyvinul z kruhovej dosky bez pevnej osi, ktorá sa otáčala pomaly rukou. Predchodcom dnes známeho kruhu bol celodrevený kruh – sprušliak. Známy nožný kruh sa skladá zo zvislej železnej osi, ku ktorej je hore pripevnený menší kotúč – tanier, hlava. Zvyčajne je zo železa, ale môže byť aj drevený. Hrnčiar ho roztáča nohami. Dnes sa už používa kruh zväčša na elektrický pohon. Elektrické hrnčiarske kruhy vyrábajú Přerovské strojírny, n.