Hrnčiarsky engobované výrobky sa najprv pred pálili pri teplote 900 oC, potom sa polievali priehľadnou glazúrou a vypaľovali pri teplote 1 000 až 1 060 oC.

Glazúry:

Glazúra - (poleva) je tenká vrstva sklovitej hmoty, v ktorej sa pri vypaľovaní jednotlivé zložky zliali a vytvorili priesvitný alebo krycí povrch. Glazúrou zlepšujeme aj dekoratívny účinok výzdoby. Glazúrujú sa výrobky s priepustným črepom (nádoby určené na uchovávanie kvapalín a potravín). Polevami zvyšujeme pevnosť a odolnosť proti poškodeniu. Stavebnej keramike dodávajú glazúry odolnosť proti poveternostným vplyvom. Porcelány sa glazúrujú, aby mali aj estetickú funkciu. V súčasnosti sú glazúry hlavným dekoračným prostriedkom v keramickej tvorbe. Bez glazúr sa ponechávajú žiaruvzdorné výrobky, ďalej tehly, kvetináče, zadné plochy kachličiek a obkladačiek. Podľa chemického zloženia rozoznávame glazúry olovnaté, bezolovnaté, boríte, alkalické, živcové, vápenaté a pod. Podľa spôsobu použitia pre určitý druh keramiky poznáme polevy hrnčiarske, kachliarske, fajansové, pórovité, kameninové a porcelánové.

Podľa vypaľovacej teploty sa polevy zoskupujú na:

- nízko taviteľné, mäkké – tavia sa pri teplote do 1 000 oC,
- stredne taviteľné – od 1 000 do 1 200 oC, používajú sa na polievanie zdravotnej keramiky a obkladačiek,
- vysoko taviteľné, tvrdé – tavia sa pri teplotách od 1 250 oC vyššie, sú to polevy na tvrdú kameninu a porcelán.

Podľa farebnosti označujeme polevy ako: bezfarebné a farebné. Podľa vzhľadu sa rozlišujú polevy: lesklé, matné, priehľadné, priesvitné, nepriesvitné, zakalené, krycie, stekavé, lestrované, krakelované. Podľa spôsobu prípravy sa delia glazúry na: surové, fritované a soľné.

Druhy glazúr:

Priehľadné glazúry: Bezfarebné priehľadné glazúry sú základné polevy. Priehľadné glazúry sa nanášajú na predpálený engobovaný črep, na biely i farebné črepy a na podglazúrnu maľbu.
Krycie glazúry: Biele krycie glazúry vznikajú zakalením bezfarebnej glazúry oxidom ciničitým, zirkoničitým alebo zinočnatým. Farebné krycie glazúry sú zakalené a zafarbené oxidom kovov, soľami alebo farbivami. Sú vhodné na pollievanie úžitkových predmetov aj pre umeleckú tvorbu. Zemité glazúry: Sú to glazúry pripravované z nerastných surovín.

Patria medzi ne:

- živicové glazúry, ktoré obsahujú živec, kaolín, vápenec, kreme& a magnezit,
- hlinité glazúry, ktorých jedinou alebo hlavnou zložkou sú nízko taviteľné železité hliny.
- soľná glazúra: poťahujú sa ňou všetky druhy kameniny buď samostatne, alebo v kombinácii so zemitými glazúrami. Soľná glazúra je odolná proti kyselinám a atmosferickým vplyvom, preto sa využíva na chemickú, stavebnú a kanalizačnú kameninu.