referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vít
Utorok, 15. júna 2021
Kreativita
Dátum pridania: 23.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lindus
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 251
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.5
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 9m 10s
Pomalé čítanie: 13m 45s
 
Definícia tvorivosti

Tvorivosť je zvláštny prípad všeobecnejšieho a u všetkých ľudí rovnakého procesu riešenia problémov. Je najvlastnejším atribútom človeka, v ktorom sa prejavujú jeho najľudskejšie a najcennejšie vlastnosti. Pojem „kreativita“ označuje schopnosť vytvárania nových kultúrnych a technických, duchovných i materiálnych hodnôt. Je to aktivita prinášajúca doposiaľ neznáme a súčasne spoločensky hodnotné výtvory. Možno ju definovať i ako opak konformity, ako stret prostredia a osobnosti, ako subjekto-objektový vzťah, ktorého podstata leží v činnosti, regulujúcej tento vzťah.

Tvorivá osobnosť je charakterizovaná tým, že sa usiluje uspokojovať najmä vyššie potreby na báze nižších.
Tvorivé zameranie osobnosti je naplnené realizáciou vlastných síl osobnosti prostredníctvom tvorivej regulácie činnosti, realizáciou do exteriorizácie, objektivizácie vnútorného do vzťahov k svetu, a to v prospech niečoho nového a hodnotného pre človeka a spoločnosť.
Tvorivý potenciál predstavuje súhrn vedomostí, zručností, schopností, motivácie, osobnostných morálnych vlastností, ktoré sa vo vzájomnej súhre angažujú v tvorivom procese.
Kreatológia je východiskovou vedou v pochopení osobnosti ako otvoreného systému pre sebatvorbu, ale aj otvorenosti, nedokončenosti výchovy, vzdelávania, riadenia ľudí ako možností pre anticipáciu budúcnosti, pre proaktívny, produktívny proces bytia.

Základným princípom tvorivosti je výber, pretváranie a spájanie prvkov predchádzajúcej skúsenosti formou, ktorej výsledky v sebe zlučujú novosť s užitočnosťou. Tvorivá činnosť je protikladom reproduktívnej činnosti, ktorá sa zakladá na opakovaní už známych vecí. Vyznačuje sa originálnym procesom a jeho originálnym produktom, je univerzálna, prejavujúca sa v rozmanitých situáciách a oblastiach ľudskej činnosti. Môžeme preto hovoriť o tvorivosti umeleckej, vedeckej, technickej a pod.

Fundamentálnou vlastnosťou všetkých tvorivých diel je originalita, tj. schopnosť produkovať neobvyklé, svojrázne, objavné a zároveň vhodné odpovede, ktoré sa zakladajú na vzdialených asociáciách a vyznačujú sa prekvapujúcou vynaliezavosťou. Avšak žiadny tvorivý produkt nie je absolútne nový, ale je iba fragmentom dlhej reťaze vývoja, v ktorom je prítomnosť podmienená minulosťou. Tvorivosť si neprestáva udržiavať závislosť na predchádzajúcich výdobytkoch ľudstva. Činnosť a produkt spätne kladne ovplňuje tak tvorivý vzťah ku skutočnosti, ako aj tvorivý potenciál (schopnosť) a tvorivé skúsenosti.
Produktom, resp. výtvorom môže byť aj samotný proces tvorby, metóda tvorby alebo reflexia.

V tvorivom procese existujú dve základné triedy operácií: tvorba riešení (projektov, hypotéz) a ich hodnotenie, verifikácia.

Tvorivé myslenie
Základom tvorivosti je divergentné myslenie, pri ktorom sa osobnosť zameriava na rozširovanie a hľadanie nových, vhodných možností riešenia problémov a rozmanitých logických alternatív. Konvergentné myslenie (logicko-deduktívne) sa uplatňuje skôr pri problémoch s jedným riešením, t.j. myšlienková práca sa vyhraňuje jedným smerom k jednému cieľu, ktorý vyplýva z podmienok úlohy a jej pravidiel.

Tvorivé myslenie má 4 fázy:
• príprava – je to fáza zoznámenia sa s problémom alebo duševným podnetom, ako i s cieľom,
• inkubácia – podvedomé skúmanie všetkých možností riešenia, často neuvedomované,
• iluminácia – vyprodukovanie myšlienky, ktorá môže znamenať zásadný obrat či osvetlenie ďalších postupov, alebo dokonca vyriešenie problému,
• verifikácia – nastáva po prepracovaní myšlienky, po zvážení jej použiteľnosti. Je to fáza úsudku a rozhodovania.

Prejavy tvorivého myslenia je možné skúmať dvomi spôsobmi:
1.) analýzou aktivít a prístupov k riešeniu určitých otázok, spôsobov práce a pod.
2.) pomocou rôznych testov tvorivých schopností a tvorivého myslenia.

Tvorivý spôsob myslenia sa vyskytuje vo výrobných, organizačných, poznávacích, umeleckých, výchovných, zdravotníckych, športových a iných sférach ľudskej aktivity.

Typy tvorivosti
• expresívna kreativita – je to spontánna tvorivosť ako vyjadrenie hry a slobody človeka, napr. spontánna kresba detí, improvizácia v hudbe a pod., je výsledkom senzorickej stimulácie,
• technická kreativita – ide o vytváranie technických produktov, o rozšírenie expresívnej tvorivosti, prejavuje sa v majstrovaní, remeslách, technických vynálezoch atď.,
• inventívna kreativita – môže byť obohatená alebo vzbudená stimuláciou alebo facilitáciou exploračnej činnosti, vyšetrovacieho, bádajúceho a pátracieho správania, ide o hru s materiálom, postupmi, zahrňuje vhľad do vecí a nezvyčajné kombinácie vzťahov a riešenie problémov,
• inovačná kreativita – modifikujú sa základné princípy chápania vecí, ich použitie, interpretácia a pod.,
• emergentná tvorivosť – môže byť stimulovaná podnecovaním ideí. Ide o veľmi originálne teórie, objav princípov, zákonov nových a doteraz neopísaných. Majú fundamentálny základ pre vedy a ostatné oblasti.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: KLINDOVÁ, Ľ. a kol.: Aktivita a tvorivosť v škole. SPN, Bratislava, 1990., KONIGOVÁ, M.: Kreativní a systémové myšlení. UVTEI, Praha, 1983, PRUSÁKOVÁ, V.: Mládež, veda, tvorivosť. Smena, Bratislava, 1987, ZELINA, M.: Výchova tvorivej osobnosti. PdF UK, Bratislava, 1995
Podobné referáty
Kreativita 2.9910 1815 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.