referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Viktória
Pondelok, 10. mája 2021
Kreativita
Dátum pridania: 23.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lindus
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 251
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.5
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 9m 10s
Pomalé čítanie: 13m 45s
 
Tvorivé vlastnosti a schopnosti

U tvorivých jednotlivcov sa ukazujú ako typické tieto schopnosti: originalita, pôvodnosť a pružnosť myslenia, vysoká intelektuálna kapacita, samostatnosť, schopnosť pohotovo a ľahko utvoriť čo najviac psychických produktov, chápavosť, vnímanie, pamäť, imaginácia i nevedomé, intuitívne schopnosti. V jednotlivých fázach tvorivého riešenia problému, od jeho vymedzenia, cez tvorbu alternatívnych hypotéz, tvorbu riešení, až po ich verifikáciu, nadobúdajú relatívnu prevahu vždy iné z nich.
Z vlastností sa najčastejšie vyskytujú: nezávislosť na spoločenskom nátlaku, nekonformnosť, rôznosť záujmov, citlivosť, vytrvalosť v práci, potreba tvoriť, ale aj extrémnosť v správaní, impulzívnosť, prchkosť, zaujatie, zmysel pre humor, sklon k hravosti, tendencia vytvárať si neustále vlastný názor, autoregulácia, sebavýchova, sebarozvoj, asertivita, reflektivita, t.j tvorivé prežívanie, umenie pozorovať, bezprostrednosť, variabilita, fantázia.
Tvorivá fantázia poskytuje možnosť vytvoriť si k realite určitý vzťah nezávislosti, uvoľnenosti, vymanenosti z tradícií myslenia a súčasného poznania.
Mnohé vlastnosti tvorivých ľudí však nie sú žiadúce a príjemné. Nevyhovujú zabehanému, tradičnému štýlu práce a myslenia. Nekonvenčnosť, radikálnosť, odvaha a pod. sú niekedy u mládeže v určitom veku podmienené revoltou proti autorite dospelých, ale nevedú k tvorbe nových hodnôt.

Tvoriví žiaci a študenti sú často v sociálnej izolácii, slabo sa identifikujú so svojou triedou, skupinou, neuznávajú vodcovské pokusy svojich menej tvorivých kamarátov, svoju prácu vykonávajú nezávisle od ostatných. Nízka poddajnosť voči autorite vedie k nižšej kooperácii, väčšej kritickosti smerom k skupine i autoritám a myšlienkam.
Mnohé problémy tvorivých detí v škole boli už identifikované, a síce:
tvorivé deti sú častejšie postihované sankciami proti divergencii,
pestovanie tvorivosti môže odcudziť tvorivé deti od spolužiakov,
tvorivé deti majú ťažkosti v učení, čítaní, písaní, memorovaní,
divergujú od sexuálnej role, preferujú ich vlastný spôsob učenia sa,
radi riešia ťažké, nebezpečné, dramatické úlohy, sú menej defenzívni,
majú diferencovanejšie hodnoty, hľadajú jedinečnosť.

Kreativita a inteligencia

V spôsobe myslenia spočíva aj odlišnosť medzi inteligenciou a tvorivým myslením. Inteligencia je intelektová schopnosť, ktorá sa zakladá na konvergentnom myslení. Úroveň inteligencie signalizuje kvalitu orienácie v problémových situáciách, vo výbere vhodného návrhu riešenia úlohy a v miere preukázanej pružnosti a ľahkosti v zmene zamerania. Tvorivosť je iná úroveň a iná kvalita intelektovej schopnosti, vyznačuje sa divergentným myslením. Avšak, medzi inteligenciou a tvorivosťou je dialektická súvislosť a vzájomná podmienenosť.
Tvorivosť nízko, ale pozitívne koreluje s inteligenciou a inteligencia pozitívne koreluje so školským prospechom, a teda možno predpokladať, že vyššie skóre tvorivosti budú mať žiaci, ktorí majú lepší prospech.

Výchova k tvorivosti

Výchovu k tvorivosti možno charakterizovať ako činnosť zámerne formujúcu tvorivosť, alebo aspoň niektoré jej zložky, uskutočňujúcu sa pomocou špeciálnych metód, úloh, cvičení a prostriedkov, vytváraním takých podmienok, v ktorých sú účinné. Je nutné ju koncipovať ako permanentný a celoživotný proces, s využitím kreatívnych programov so špecifickým zameraním na tréning tvorivosti.
Z hľadiska prípravy mladých na tvorivú činnosť je dôležité, aby výchova umožňovala fantazijné pocity, túžby a ideály uviesť do súladu so schopnosťou a možnosťou realizovať ich a prežívať ako hlboké uspokojenie a šťastie. Je nutné tvorivé schopnosti a vlastnosti priamo rozvíjať, podnecovať, usmerňovať, alebo ich aspoň nepotlačovať.

Mládež má na rozvoj tvorivosti dobré predpoklady, ktoré sú dané tým, že ešte nemá ustálené fixované stereotypy v teoretickej a praktickej činnosti a usiluje sa o originálne sebavyjadrenie.
Rozvojom tvorivosti, tvorivých dispozícií sa u žiaka zabezpečuje jeho bohatší vnútorný život, dáva sa mu priestor na kvalitnejšiu sebarealizáciu.
Súčasťou rozvoja je i odstraňovanie bariér tvorivosti – psychologických (rigidita, zotrvačnosť, návyky, šablónovitosť v myslení, konformita, emocionálne bariéry, kritika tvorivosti) i sociálnych (vplyvy okolia, atmosféry).
Teória a prax tvorivého vyučovania ukazuje kritériá tvorivosti, na aké vlastnosti a psychologické procesy sa má výchova zameriavať. Ide o formatívny vplyv na žiaka, na jeho dispozície, stimulovaním tých operácií, ktoré sa uplatňujú v tvorivom procese. Tvorivosť žiaka je najmä psychologická (subjektívna), v ktorej tvorivosť produktov sa vzťahuje na žiakov dovtedajší systém poznatkov a skúseností. Preto rozvoj tvorivosti vyžaduje vo vyučovaní tvorbu a aplikáciu takých úloh, ktoré umožnia žiakovi voľnejšie narábať s osvojenými poznatkami a využívať ich v nových kontextoch.
 
späť späť   1  |   2   
 
Zdroje: KLINDOVÁ, Ľ. a kol.: Aktivita a tvorivosť v škole. SPN, Bratislava, 1990., KONIGOVÁ, M.: Kreativní a systémové myšlení. UVTEI, Praha, 1983, PRUSÁKOVÁ, V.: Mládež, veda, tvorivosť. Smena, Bratislava, 1987, ZELINA, M.: Výchova tvorivej osobnosti. PdF UK, Bratislava, 1995
Podobné referáty
Kreativita 2.9910 1815 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.