Pohyb rakety je plynulý a v momente hrudného záklonu sa švihový pohyb paže s raketou zrýchľuje. Os rakety zviera s predlaktím pravý uhol, takže hlava rakety ukazuje kolmo k zemi. Ľavá ruka, ktorá doviedla pohyb v smere nadhodenej lopty až do vzpaženia, klesá a pokrčená v lakti končí pred telom. Ruka prudko švihne zo slučky nahor. Kolená sa vyrovnávajú. Pravé plece sa spolu s trupom vytáča dopredu a predbieha ľavé.

Raketa naberá prudké zrýchlenie a vystiera sa do úderového švihu, ktorý vzhľadom na veľkosť polomeru otáčania vystretej paže zväčšuje obvodovú rýchlosť nad pravé plece. Bod zásahu lopty pri priamom podaní býva asi 50 cm pred špičkou ľavej nohy. Prechod z pokrčených nôh do výponu je zrazu taký mohutný, že nás doslova vytiahne za loptou. Vypíname sa na špičky nôh, prípadne ľahko nadskočíme, aby sme v momente zásahu lopty maximálne využili výšku vlastnej postavy a tak zväčšili uhol letu lopty. Ideálny bod zásahu je v kulminačnom bode alebo - pri priamom, „delovom" podaní - dokonca ešte pred. V kontakte s loptou je plocha rakety kolmo na smer úderu. Na zrýchlenie dynamiky podania veľmi vplýva práca noh. Vo fáze dokončievania úderu dochádza k rychlému švihu predlaktia s raketou smerom k lopte, vystupňovanému spevnením zápästia a sklopením ruky v zápästí v smere úderu. Ruka sprevádza loptu v smere jej letu, pokračuje v pohybe nadol a uvoľnene končí vedľa ľavého kolena. Trup sa dostáva do predklonu.

Return

O tomto údere sa dá málo povedať. Je to hneď druhý úder vo výmene.
Hmotnosť tela spočíva na predných častiach chodidiel a päty nie sú v kontakte so zemou. Kolená zohneme viac ako pri iných úderoch. Ak súper už zameriava loptičku, z mierneho ohnutia sa odrazíme oboma nohami. Loptičku hráme forhendom alebo bekhendom

Smeč

Smeč je úder velmi podobný podaniu. Základný rozdiel v tom, že ním reagujeme na úder súpera. Je to najútočnejší úder, ukončujeme ním akciu. Ak hráme z miesta, pravou nohou ukročíme vzad a prenesieme na ňu hmotnost'. Zaujmeme bočné postavenie: pravé rameno vytočíme dozadu, nohy mierne pokrčíme v kolenách a ukazovák ľavej ruky zamierime na prilietajúcu loptu. Raketu držíme ako pri priamom podaní. Nerobíme náprah spodným oblúkom, ale raketu dvíhame ponad pravé plece až do zapustenia. Špička rakty smeruje k zemi. Pravé rameno sa výrazné znižuje. Ľahkým pohybom po špičkách chodidiel hľadáme ideálne postavenie, aby sme loptu zasiahli maličko vpravo pred telom (menej ako podaní) a zároveň čo najvyššie, aby bol úder prudký a umiestnený. Na rozdiel od podania, kde používame švih zo slučky chrbtom, pri smeči využívame viac kmit. Kmit umožňuje hráčovi smečovať s väčším dôrazom, rýchlejšie a podľa okamžitho rozhodnutia, švih pri podaní mu zasa poskytuje väčšiu istou a dlhšiu možnost' výberu definitívneho smeru loptičky.

Smeč nemusí byť taký presný ako podanie, môže mať väčší rozptyl. Ľavé rameno sa spúšťa dolu za súčasného švihového pohybu pravého ramena. Pravé rameno s raketou pokračuje smerom hore proti lopte zo slučky. Ak nie je dostatok času, slučku môžeme skrátiť.) Prechodom pravej nohy vpred využívame hmotnost' tela. Ľavá ruka sa sťahuje k bruchu. Vysoké a dlhé lopty smečujeme z výskoku. Smeč z výskoku patrí medzi najúspešnejšie údery vrcholových hráčov (zahrá sa ním až 85% víťazných úderov). Drobnými prekríženými krokmi (ľavá noha prekračuje dozadu cez pravú) bežíme späť. Nasleduje tzv. nožnicový výskok: odrazíme sa z pravej nohy, oboma nohami strihneme vo vzduchu a dopadneme na ľavú nohu. Dôležité je načasovanie výskoku, aby sme mohli loptu zasiahnuť trochu za hlavou a v najvyššom možnom bode. Telo je pritom napnuté, pravá noha sa dostáva vpred a zápästie silno zaklápame v smere úderu.