4. Základné údery

1. Forhend – je prvým základným úderom a vôbec prvým pohybom každého, kto chytí do ruky tenisovú raketu. Je to úder, ktorým hráč zasahuje loptu po odraze od zeme na tej strane tela, ako drží raketu. Ide o prirodzený pohyb, preto je ľahší ako bekhend. V súčasnom modernom tenise sa objavujú dva výrazné typy držania rakety pri forhende. Prvým je východné forhendové a druhým polozápadné držanie. Podľa spôsobu zásahu rozoznávame forhend priamy a forhend s rotáciou (hornou alebo dolnou). Pri zásahu lopty priamo zo vzduchu hovoríme o forhendovom voleji.

2. Bekhend – je to úder, ktorým hráč zasahuje loptu po odraze od zeme na opačnej strane tela, ako drží raketu, preto je pohybovo obťažnejší ako forhend. Podľa spôsobu zásahu rozoznávame bekhend priamy a s rotáciou (hornou a dolnou). Ak udierame loptu priamo zo vzduchu, nazývame tento úder bekhendový volej. Lakeť je pri zásahu blízko tela, a tým zabezpečuje väčšiu exaktnosť úderu. Vynikajúco mechanicky zvládnutý bekhend patrí k najestetickejším tenisovým úderom. Bekhend poznáme jednoručný a obojručný. Obojručný bekhend dokáže zvládnúť celý pohyb pri údere rýchlejšie.

3. Volej – je prostriedok na zrýchlenie hry a úspešné zakončenie akcie. Nevyhnutný je najmä na rýchlych povrchoch. Je to úder hraný bekhendom alebo forhendom, pri ktorom hráč zasahuje loptu priamo zo vzduchu. Podľa výšky zásahu rozoznávame volej nízky (pod úrovňou pásu), stredný (v úrovni pásu) a vysoký (nad úrovňou pásu). Podľa spôsobu zásahu ho delíme na priamy a podrezaný (s dolnou rotáciou).

4. Podanie – je jediným úderom, ktorým hráč neodpovedá na súperovo zahranie lopty, a teda plne závisí len od neho. Zároveň je to úder zo všetkých najťažší, lebo si vyžaduje dokonalú pohybovú koordináciu. Je to úder, ktorým sa začína hra. Hráč si pri ňom nadhadzuje loptu do výšky a udiera ju v polohe nad hlavou. Podľa spôsobu zásahu rozlišujeme tieto podania:

a/ priame
b/ s bočnou rotáciou
c/ s hornou rotáciou
d/ s kombinovanou rotáciou

5. Return – je prvý úder, ktorým odpovedáme na podanie súpera, a preto od neho závisí, ako sa bude vyvíjať ďalšia výmena úderov. Týmto úderom sa snažíme sťažiť súperovi akciu, prípadne pri jeho slabšom podaní prejsť do útoku. Proti dobrému súperovi treba loptu zahrať nízko nad sieťou a hlboko do dvorca, prípadne krížom von z dvorca alebo súperovi pod nohy. Rozoznávame tri druhy returnu:

a/ núdzový (hraný s rizikom).
b/ rozohrávací.
c/ útočný (hraný s rizikom).

Základný rozdiel medzi núdzovým a útočným returnom je v tom, že pri núdzovom riskujeme z donútenia, kým pri útočnom si mieru rizika volíme.

6. Smeč – je úder veľmi podobný podaniu. Základný rozdiel je v tom, že ním reagujeme na úder súpera. Je to úder nad hlavou v priebehu hry. Ide o najútočnejší úder, ukončujeme ním akciu. Lopta sa má stať našou korisťou. Zásadne ide o úder forhendovej strany. Ak hráč udiera loptu nad hlavou bekhendovou plochou,
nehovoríme o smeči, lebo je bez tzv. slučky. V tomto prípade ide o vysoký bekhendový volej.

7. Lob – je úder, pri ktorom letí lopta vysokým oblúkom a dopadá blízko zadnej čiary. Lopta má dosiahnuť kulminačný bod až za súperom. Používa sa na prehodenie súpera nabiehajúceho na sieť. Hoci je to úder hraný v defenzíve, rozlišujeme lob obranný a útočný. Cieľom obranného lobu je zahrať loptu vysoko a hlboko do súperovho poľa, aby sme získali čas na návrat do vyčkávacej pozície. Útočným lobom sa snažíme získať priamy bod. Loptu zahrávame nie veľmi vysoko a mimo dosahu súpera, aby ju nemohol dobehnúť a odohrať späť.

Vrátenie lobu: Na lob najčastejšie odpovedáme smečom, ale občas musíme loptu dopadajúcu za náš chrbát dobiehať. Ak už musíme loptu odohrať v núdzi, potom sa stretávame s tromi prípadmi:

a/ vrátenie lobu z obrátky,
b/ vrátenie lobu vedľa tela,
c/ vrátenie lobu medzi nohami.

8. Stopbal – je úder hraný forhendom alebo bekhendom, pri ktorom lopta dopadá na súperovu polovicu v blízkosti siete, odskakuje nízko takmer kolmo. Stopbaly sa často hrajú so silnou dolnou rotáciou. Patrí k najľahším úderom. Hrá sa vtedy, keď je súper za základnou čiarou alebo zatlačený mimo dvorca. Je to skrátenie hry, nie spomalenie. Rozoznávame stopbaly ukončujúce, ktoré súper nemôže dostihnúť, a stopbaly taktické, s cieľom vylákať súpera k sieti.