1769 – nadporučík delostrelectva. V decembri 1793 sa zaslúžil o dobytie Toulunu Ţ brigádny generál. Zblížil sa s Direktóriom, v marci 1796 vymenovaný za veliteľa talianskej armády. V parížskych salónoch stretol ovdovenú Jozefinu de Beauharnais a v marci 1796 sa s ňou zosobášil. 2x sa oženil s Máriou Lujzou, dcérou rakúskeho cisára Františka I. TALIANSKA VÝPRAVA 1796-1797:
Za necelý rok porazil rakúsku armádu v Taliansku a dobil Miláno, víťazstvom u Rivoli
14. 1. 1797 donútil Rakúsko k uzavretiu mieru.

EGYPTSKÁ VÝPRAVA:
1798-99 viedol ťaženie do Egypta, aby prekazil stredomorské záujmy Britov, ale po počiatočných úspechoch jeho flotilu zničilo loďstvo admirála Nelsona v bitke pri Abú Kíre. V boji používal nové postupy: pochod vojska v noci, sústreďoval sa na najslabšie miesto nepriateľa, útočil v daždi aj v nedeľu.

Neúspechy Direktória mu umožnili uskutočniť štátny prevrat 9.-10. 11. 1799. Podľa novej ústavy 13. 12. 1799 menovaný za prvého konzula a stal sa faktickým vládcom Fr. Zreformoval vládu a školský systém, zaviedol právne reformy podľa tzv. Code civil (základ fr. práva dodnes), vybudoval Veľkú armádu.

R. 1804 sa Fr. stalo cisárstvom – Napoleon sa 2. 12. 1804 sám korunoval v katedrále Notre Dame. Vojnami získal za necelé 2 roky pre Francúzsko prevahu nad ostatnými štátmi Z Európy. Napadol Portugalsko, aby presadil blokádu britského obchodu. Britské jednotky pod velením Arthura Wellesleyho, neskoršieho vojvodu z Wellingtonu, dosiahli nad Fr. rozhodujúce víťazstvá. R. 1812 porážkou vo vojne s Ruskom, pri ktorej zahynulo 450 000 mužov z fr. armády sa začal rozpad cisárstva. R. 1814 Rakúsko, Rusko, Prusko a VB zaútočili na Fr. – Napoleon sa vzdáva trónu Ţ vyhnanstvo na Elbe. Znovu sa zmocnil fr. trónu r. 1815, ale po porážke Britmi a Prusmi v bitke pri Waterloo 18. 6. 1815 sa ho 22. 6. 1815 opäť vzdáva.

Napoleon ovládol väčšinu Európy a vytvoril inštitúcie, na ktorých stojí moderný fr. štát.
Roku 1821 zomrel na žalúdočnú chorobu. Až do svojej smrti vynikal absolútnou pamäťou.