Na čele zahraničného československého odboja stál od roku 1914 univerzitný profesor Dr. Tomáš Garrigue Masaryk. Dôveru spolupracovníkov, predstaviteľov veľmocí a predovšetkým občanov samostatného štátu si získal predchádzajúcou rozsiahlou vedeckou prácou, nekompromisnými postojmi v riešení politických otázok, presadzovaním demokratických princípov a politickou predvídavosťou vývoja spoločnosti.
Narodil sa 7. 3. 1850 v Hodoníne. Skutočným domovom jeho detstva boli Čejkovice. Jeho otec bol kočišom na cisárskych majetkoch. Výchova všetkých troch synov ( mal bratov Martina a Ludvíka ) patril a do starostlivosti matky, s ktorou Masaryka viazalo po celý život silné citové puto. Kým sa dostal na nemecké gymnázium v Brne, musel prekovať množstvo prekážok, ktoré sa chlapcovi z chudobnej rodiny stavali do cesty. Veľa čítal a usilovne sa učil cudzie jazyky. Peniaze na štúdium si zarábal doučovaním slabších žiakov z bohatých rodín. S jedným z nich strávil časť prázdnin v roku 1871 v Uhorsku. Už vredy začal vnímať národnostný útlak Slovákov. Maturoval v roku 1872. Chcel sa venovať štúdiu diplomacie na viedenskej orientálnej akadémii. Zistil, že na tejto škole môžu študovať iba šľachtické deti, zapísal sa na filozofickú fakultu vo Viedni. Navštevoval aj národohospodárske prednášky a prednášky z anatómie. V roku 1876 dosiahol titul doktor filozofie. Ďalšie dva roky sa vzdelával na univerzite v Lipsku. Tu sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, dcérou amerického podnikateľa Charlottou Garrigue, ktorá prišla študovať na známe lipské konzervatórium dejiny hudby a klavírnu hru. Jemná, citlivá a všestranne vzdelaná Charlotta mladého Masaryka natoľko očarila, že sa s ňou 15. 3. 1878 v New Yorku oženil. Mali dve dcéry a dvoch synov. Z nich Alica a Ján nasledovali otca v politickej a diplomatickej činnosti.
Po krátkom pôsobení na viedenskej univerzite Masaryk prijal v roku 1882 miesto profesora na pražskej univerzite, kde prednášal kurzy svetových dejín, dejín sociológie a filozofiu dejín. O niečo neskôr sa začal intenzívne zaujímať o politický život a sociálne otázky. Založil liberálnu politickú stranu. Označil ju za realistickú. Vo voľbách v roku 1891 bol zvolený za poslanca celorakúskeho ríšskeho parlamentu a súčasne aj za poslanca českého krajinského snemu. V rokoch 1908 - 1911 sa angažoval v procese proti 53 neprávom obvineným Srbom a Chorvátom z vlastizrady. Proces mal byť ospravedlnením rakúskej anexie Bosny a Hercegoviny.