1. Vznik a charakter realizmu
Európsky hospodársky, politický a sociálno-spoločenský vývin v 19.storočí určujú ta-ké javy, akými bola priemyselná revolúcia, zaniknutie feudálnych a upevňovanie kapitalistic-kých vzťahov založených „na všetko prevracajúcej moci peňazí“. S priemyselnou revolúciou bol spätý rozvoj prírodných vied. Za skutočné hodnoty v ľudskom poznaní sa začali považo-vať iba tie výsledky výskumov, ktoré sa dali overiť experimentom alebo uskutočniť v praxi. Rozmach prírodovedeckého bádania ovplyvnil aj filozofické myslenie, najmä pozitivizmus (jeho predstaviteľom bol francúzsky filozof August Comte). Pozitivizmus vyzdvihoval kon-krétne ľudské poznanie a objektívnu analýzu spoločenských a prírodných javov. Za skutočné považoval iba to, čo sa dalo zmyslami overiť a skúsenosťou dokázať. Pozitivistická filozofia mala veľký vplyv aj na vývin európskeho umenia a literatúry. Úsilie spisovateľov sa sústredi-lo na poznanie skutočnosti, na objektívne zobrazovanie spoločenských procesov, ľudských vzťahov i charakterov. Umelecká metóda- realizmus- spisovatelia zobrazovali človeka v prostredí, v ktorom žije, v typických okolnostiach. Realizmus vznikol ako reakcia na pred-chádzajúce umelecké smery, najmä na romantizmus. Popiera jeho estetické princípy, ale zá-roveň naň nadväzuje. Realisti mali kritický postoj k spoločnosti, k spoločenskému systému, pravdivo zobrazovali spoločenské nedostatky, boli kritikmi a žalobcami, pričom využívali iróniu a satiru.
REALIZMUS: optimálna postava, bežný každodenný život, všetky spoločenské vrst-vy, v próze- poviedka, novela, román; kríza spoločnosti, svet peňazí, medziľudské vzťahy.

2. Anglická literatúra
V nej reprezentovali realistický smer v tvorbe William Makepeace Thackeray, autor známeho románu Trh márnosti, Charlotta Bronteová- román Jana Eyrová, a Emily Bronte-ová- román Búrlivé výšiny.
Charles Dickens pochádzal z malomestskej mnohodetnej rodiny úradníka, ktorého pre dlhy uväznili. V prvom románe Klub Pickwickovcov zobrazil pomery buržoáznom Ang-licku. Už v Oliverovi Twistovi odhalil na príbehu chudobného chlapca, ocitajúceho sa pre in-trigy spoločnosti na dne londýnskeho podsvetia, pokrytectvo anglického zákonodarstva, rie-šiaceho sociálne otázky spoločnosti. V románoch Nicholas Nickleby i v autobiografickej pró-ze David Copperfield načrtol tienistý obraz školskej výchovy anglických detí a ich neradostnú mladosť. Popularitu medzi čitateľmi a poslucháčmi si získal Vianočnými knihami- rozprávky. Napriek tomu, že Dickensove názory na riešenie sociálno-triednych rozporov súdobej anglic-kej spoločnosti neboli vždy správne, patril k tým spisovateľom v anglickej literatúre, ktorí podali o jej živote, zmýšľaní i mravoch najhodnotnejšie umelecké svedectvo a súd.

3. Francúzska literatúra
Stendhal, vlastným menom Henri Beyle, významný esejista a prozaik, sa zúčastnil na niekoľkých bitkách a napísal Napoleonov životopis. V románových prózach Červený a čier-ny, Lucien Leuwen, Kartuziánsky kláštor parmský, sa prejavil ako spisovateľ pravdivo zobra-zujúci sociálny i duchovný život francúzskej buržoáznej spoločnosti a jej predstaviteľov.

Gustave Flaubert študoval právo, ale pre chorobu štúdium nedokončil. Vytvoril vo svojich prózach Pokúšanie sv. Antona, Pamäti bláznove a najmä v najlepších románových dielach Citová výchova a Pani Bovaryová „epopej rozčarovania“ zo „šedivej“ skutočnosti života francúzskej meštiackej spoločnosti.
Guy de Maupassant pochádzal zo šľachtickej rodiny, študoval právo. Patril medzi najvýznamnejších francúzskych novelistov a poviedkárov. Medzi jeho najlepšie prózy patria novely Slečna Fifi, Guľôčka i jeho románové dielo Pierre a Jean a Miláčik. Hrdinom posled-ného z uvedených románov je úspešný novinár Georges Duroy, ktorému cesty do najvyšších kruhov otvárajú ženy svojou láskou a vplyvom. Tento karierista a intrigán je výrazným stelesňovateľom morálnej zvrátenosti buržoáznej spoločnosti, kupčiacej pokrytecky i verejne so všetkými hodnotami, vrátane ľudskej cti a charakteru. Realisticko-satirickým obrazom života vyššej spoločnosti je román Mont-Oriol.

Na francúzsky realizmus nadväzoval naturalizmus- išlo tu o vystihnutie životnej prav-dy, chápanej v duchu pozitivizmu. Jeho predstaviteľom bol Emile Zola, najmä romány Ger-minal, Zabijak, Brucho Paríža, Peniaze a Ľudská beštia. Zobrazil ťažké životné a pracovné podmienky robotníkov. Precenil faktor dedičnosti a hoci zobrazoval prostredie proletariátu, nedokázal nájsť východisko v revolučnom boji.
Honoré de Balzac sa narodil v rodine zbohatlíka sedliackeho pôvodu. Právo študoval v Paríži a po jeho ukončení pracoval v notárskej kancelárii, kde sa mal možnosť stretať s praktikami meštiackej spoločnosti, najmä v majetkových otázkach. Neustále prenasledovaný veriteľmi a úžerníkmi sťahoval sa z miesta na miesto. R. 1850 sa oženil s poľskou šľachtičnou Evelínou Hanskou, ale manželstvo trvalo veľmi krátko, pretože prepracovaný a uštvaný spi-sovateľ umrel čoskoro po sobáši. V tridsiatych rokoch vznikali prvé významnejšie Balzacove diela: Šagrénová koža, Louis Lambert, Eugénia Grandetová a Otec Goriot. Spisovateľ sa roz-hodol vytvoriť veľký románový cyklus, ktorému dáva spoločný názov Ľudská komédia. Tvo-rilo ho asi 97 románov a poviedok.

Autor ho rozčlenil podľa námetového zamerania do troch častí: Štúdie mravov, Filozofické štúdie a Analytické štúdie. Základnými ideami Ľudskej ko-médie sú romány Otec Goriot, Stratené ilúzie, Lesk a bieda kurtizán. V románe Otec Goriot analyzuje spisovateľ tragiku ľudskej vášne- neopakovateľnej lásky. Starý obchodník Goriot venoval celý svoj majetok dcéram Anastázii a Delfíne, vydávajúcim sa za príslušníkov aristo-kracie a finančnej buržoázie. Oslnený ich spoločenským postavením nevidí, že dcéram je o-sud otca, žijúceho v špinavom penzionáte Vauquer, ľahostajný. Opustený a sklamaný na smr-teľnej posteli spoznáva, že namiesto lásky a nehy vlastných detí mu zostala iba samota, opus-tenosť, sklamanie a krutý bôľ srdca. Balzacov obraz cynickosti buržoáznej spoločnosti nemo-hol byť výraznejšie načrtnutý, ako cez otrasný rozklad najprirodzenejších citových vzťahov otca a detí. Honoré de Balzac v Ľudskej komédii načrtal rôzne stránky duchovného, morálne-ho i sociálneho života francúzskej spoločnosti v prvej polovici 19.storočia.

4. Ruská literatúra
Európsky realizmus vrcholí aj v dielach ruských spisovateľov. Každý z nich vytvára s veľkou umeleckou silou originálny obraz života ruskej spoločnosti na rôznych stupňoch ej vývinu v priebehu 19.storočia a začiatkom 20.storočia.
Nikolaj Vasilievič Gogoľ vstupoval do ruskej literatúry v čase krízy a rozpadu feu-dálno-nevoľníckeho zriadenia v Rusku. Pochádzal z chudobnej ukrajinskej šľachtickej rodiny. Po gymnaziálnych štúdiách sa stal v Sankt Peterburgu úradníkom, neskôr pôsobil ako pomoc-ný profesor histórie na univerzite. Rozprávačský talent využil v prvých zbierkach poviedok z Ukrajiny Večery na laze neďaleko Dikaňky. Ich pokračovaním boli Arabesky a poviedky z knihy Mirhorod. V cykle Peterburské poviedky uvádza na scénu malých, nenápadných ľudí, najmä úradníkov. V poviedke Plášť kritizuje ťažké podmienky poctivých, pracovitých ľudí, ktorí sa nedokážu brániť. V komédii Revízor uvádza ostrú satiru na spoločenské pomery. Po-čas svojho pobytu v Taliansku začal pracovať na románe Mŕtve duše, ktorý bol satirickým zrkadlom pomerov v nevoľníckom Rusku. Literárne dielo N.V. Gogoľa predstavuje jedinečné hodnoty vo vývine ruskej i svetovej literatúry.