Fiodor Michajlovič Dostojevskij študoval na vysokej vojenskej technickej škole a po jej ukončení pracoval na ministerstve obrany. Keďže k armáde nemal vzťah začal sa venovať literatúre. Jeho prvým dielom je sociálno-psychologický román Biedni ľudia, napísaný vo forme listov dvoch osamelých ľudí. Nadchýnal sa ideami utopického socializmu, čo sa mu stalo osudným. Zatkli ho a odsúdili na smrť, tesne prd popravou mu zmenili trest na štyri roky nútených prác na Sibíri. Po návrate poznačený ťažkou prácou a väzením napísal román Zápisky z mŕtveho domu. Vo forme denníka zobrazuje osudy ľudí, ktorí sa dostali do vyhnanstva na Sibír. Súcit s poníženými a trpiacimi ľuďmi vyjadril v románe Ponížení a urazení a najmä v sociálno-psychologickom románe Zločin a trest. Ukázal, že bieda, utrpenie, ponižovanie a urážanie človeka rozvracia jeho dušu i charakter, spôsobuje rozdvojenosť v jeho vedomí. V románe Idiot chce hrdina prekonávať zlo láskou, jeho snaha pomôcť druhým stroskotáva. V románoch Diablom posadnutí a Bratia Karamazovovci analyzoval mravné problémy človeka a polemizoval s myšlienkou, či je človeku všetko dovolené v zložitom svete. Jeho tvorba ovplyvnila nielen slovanské, ale aj západné literatúry.

Ivan Sergejevič Turgenev patrí k najväčším „básnikom ruskej prózy“. Hoci pochá-dzal zo šľachtickej rodiny, celý život bojoval proti nevoľníctvu. Väčšiu časť života prežil vo Francúzsku, kde sa spriatelil s významnými spisovateľmi a súčasne propagoval ruskú literatú-ru. Zbierka poviedok Poľovnícke zápisky zobrazuje krásnu prírodu stredného Ruska a útlak nevoľníkov. Román Otcovia a deti predstavuje generačný konflikt statkárskej aristokracie a revolučno-demokratickej inteligencie. Turgenevova tvorba je podriadená myšlienke o úlohe človeka v spoločnosti, láske k vlasti a k materinskému jazyku.
Lev Nikolajevič Tolstoj prežil väčšiu časť života v rodnej dedinke Jasná Poľana. V posledných rokoch života bol jeho osobným lekárom Slovák, doktor Dušan Makovický, ktorý po návrate domov vydal knihu Jasnopolianske zápisky- kronika Tolstého života, ale aj opis života ruskej kultúry a spoločnosti. Na Tolstého mal už v mladosti vplyv J.J. Rousseau a jeho pedagogické teórie. Na Kaukaze začala jeho literárna tvorba, kde vznikla aj autobiogra-fická trilógia Detstvo, Chlapčenstvo, Junošstvo, zobrazujúca postupné utváranie osobnosti mladého Tolstého i jeho prvé vnútorné krízy a zápasy. Zo svojich kaukazských skúseností čerpá námety pre Kaukazské poviedky i pre rozsiahlejšiu novelu Kozáci. Utrpenie i prosté hrdinstvo ruských vojakov a dôstojníkov zobrazil v Sevastopoľských poviedkach. Napísal románovú epopeju Vojna a mier a spoločensko-psychologický román Anna Kareninová, ktorú uvádza biblickým mottom: „Moja je pomsta, moja je odplata“. V románe Vzkriesenie stvárňu-je ostré sociálne kontrasty vo feudálno-kapitalistickom Rusku. Autor tu zobrazil všetky vrstvy ruskej spoločnosti, odsudzuje morálku vyššej spoločnosti, byrokraciu na ruských súdoch a ťažké podmienky vo väzniciach.

Anton Pavlovič Čechov pochádzal z kupeckej rodiny a od detstva musel pracovať, aby mohol študovať. Ako poslucháč medicíny začal uverejňovať krátke prózy v humoristických časopisoch. Bol vynikajúcim majstrom krátkej poviedky. Dokázal na malej epickej ploche, v prostom príbehu, odkryť drámu ľudskej duše, intelektu, citu i sociálnu pod-mienenosť tradična v charaktere i živote človeka. Čechov vytvoril aj významné dramatické diela, a to lyricky ladené komédie a hry Čajka, Ujo Váňa, Tri sestry a Višňový sad. Autor vy-jadril vieru v pokrokové sily svojej vlasti a v jej veľkú budúcnosť. Čechovovou tvorbou vr-cholí éra ruského realizmu.

5. Nemecká literatúra
Gerhart Hauptmann inklinoval k naturalizmu. V komédii Bobrí kožuch zobrazil rôz-ne vrstvy pruskej spoločnosti. Túžbu po plnšom náboženstve vyjadril v novele Apoštol a v románe Emanuel Quint, blázon v Kristu. Z antickej histórie sú drámy Ifigénia v Aulide a Elektra. V roku 1912 mu udelili Nobelovu cenu.
Realizmus sa prejavil aj v dielach Gottfrieda Kellera, ktorý plasticky opísal švajčiar-sku prírodu a život ľudu. V novelách Rómeo a Júlia na dedine a Šaty ronia človeka kritizoval lakomstvo, lenivosť a ziskuchtivosť. Na sklonku života napísal román Martin Salander, v ktorom zdôraznil, že vidina moci a zisku ničí ideály človeka. (Ďalej novely Ľudia zo Seel-dvyly.)

6. Nórska literatúra
Zo severských literatúr treba spomenúť Henrika Ibsena, ktorý väčšinu života prežil v zahraničí, ale pritom nezabúdal na svoju vlasť. Vidieť to najmä vo veršovanej dráme Peer Gynt, v ktorej sa prelína sen so skutočnosťou. V dráme Nora bojuje za emancipáciu žien a v dráme Staviteľ Solness zobrazuje disharmonický vzťah dvoch generácií.
Bjornstjerne Bjornson bol kronikárom nórskeho života. Ako novinár nekompromis-ne obhajoval utláčané národy. V roku 1907 vystúpil na mierovom kongrese v Mníchove proti pomaďarčovaniu Slovákov. Hlásal rovnoprávnosť žien- Rukavička. Na tradíciu ľudových rozprávok nadviazal v poviedkach z dedinského prostredia- Veselý chlapec, Rybárča. Báseň Áno, milujeme túto krajinu sa stala nórskou štátnou hymnou. Za celoživotnú tvorbu dostal roku 1903 Nobelovu cenu.

7. Poľská literatúra
Boleslaw Prus sa zaslúžil o rozvoj moderného poľského románu. Epopeja Bábka zo-brazuje rozkvet a úpadok meštianstva. Veľký úspech dosiahol historickým románom Faraón. +próza Emancipantky
Henryk Sienkiewicz nositeľ Nobelovej ceny je autorom významnej trilógie z histórie Poľska 17.storočia- Ohňom a mečom, Potopa, Pán Wolodyowsky. Román Quo vadis.

8. Maďarská literatúra
Imre Madách vynikol svojou veršovanou filozofickou drámou Tragédia človeka, v ktorej hľadal odpoveď na otázku úlohy jednotlivca v ľudských dejinách.
Kálmán Mikszáth vstúpil do literatúry poviedkami zo slovenského prostredia- Slo-venskí rodáci. Na román Posledný hradný pán čerpal námet z konca minulého storočia. V románe Podivné manželstvo kritizuje konzervatívny život maďarskej šľachty na začiatku 19.storočia.