referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Konštantín
Sobota, 19. septembra 2020
Slovenská poézia po roku 1945
Dátum pridania: 09.05.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: enaj
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 635
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7.7
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 12m 50s
Pomalé čítanie: 19m 15s
 

1.obdobie 1945 – 1948

Aktivizovali sa príslušníci:
Nadrealizmu - tvorili už pred vojnou (Fábry, Žáry, Lenko, Reisel). V poézií dochádza k zmenám, namiesto sna a fantázie pristupovali k zobrazeniu reality.

Katolíckej moderny - (Silan, Dilong, Hlbina, Haranta) Mali dva tlačové orgány: Nová práca, Verbum. Nebrali do úvahy spoločenskú realitu, zastávali čistú lyriku. Ich poézia mala náboženský charakter. Títo autori buď emigrovali (Dilong), alebo sa literárne odmlčali (Silan, Haranta).

Davisti - zastávali socialistický realizmus(Novomeský). Dav vznikol zo začiatočných písmen Daniela Okáliho, Andreja Sirackého a Vladimíra Klementisa.

Modernisti - (Smrek)- zástanca vitalizmu.

Autori, ktorí sa zúčastnili SNP

2.obdobie 1948 – 1956

Prijatie jedinej literárnej metódy - socialistického realizmu. Popiera rozmanitosť umeleckého stvárnenia spoločnosti. Hovorilo sa o ňom ako o období schematizmu. Poézia sa písala podľa istého predpisu, podľa jednej šablóny. Básne jednotlivých autorov sa podobali, chýbala im pečať autorskej individuality. Pre toto obdobie je typická absencia osobnej lyriky, téma lásky. Nespravodlivo odsúdení boli predstavitelia DAVu.

3. obdobie 1956 – 1963

Zmeny nastávajú po odhalení kultu spoločnosti. Od poézie sa žiadalo, aby pôsobila na čitateľa, aby forma zodpovedala obsahu. Do literatúry vstupuje nová generácia autorov. Najvýznamnejší predstavitelia: Rúfus(b. zbierka: Až dozrieme), Válek(b. zbierka: Dotyky). Znamenajú ostrý kontrast s doterajšou literatúrou. Autor si kladie otázku, či ľudia dozreli, aby dokázali vybudovať spoločnosť, kde človek nebude ubližovať iným. Obaja odmietli kolektivistickú problematiku a oslavovať víťazstvo socializmu. Od ich vstupu do literatúry badať ústup schematizmu.

Okolo časopisu Mladá tvorba sa združili autori tzv. Trnavskej skupiny patrili sem: Ján Stacho, Ján Ondruš, Ján Šimonovič, Ľubomír Feldek, Jozef Mihalkovič. Táto skupina dostala označenie konkretisti, expresívny senzualisti. Chceli písať pomocou moderných výrazových prostriedkov, odmietali konvenčnosť a tradicionalizmus. Prihlásili sa k avantgardným umeleckým smerom.

4. obdobie 1963 – 1968

Tvorili osamelí bežci: Štrbka, Repka, Laučík. Manifest Prednosti trojnohých slávikov, napísaní je obrazne, odmieta oficiálne hodnoty. Poézia bola sebavyjadrením. Do literatúry sa vrátil Lukáč. Budúcnosť ľudstva videl v uskutočňovaní myšlienky rovnosť – bratstvo - sloboda. Porovnáva zážitky z mladosti so súčasnosťou. Vrátili sa predstavitelia katolíckej moderny – motív lásky k človeku, prehlbovanie medziľudských vzťahov. Obava z nebezpečenstva a násilia, politické uvoľnenie a slobodný rozvoj kultúry a umenia.

5. obdobie 1968 –1989

Je to obdobie normalizácie. Politická moc opäť zasahovala do rozvoja umenia, vytratili sa osamelí bežci. Príslušníci katolíckej moderny sa museli odmlčať. Do literatúry vstupujú autori, ktorí sa prihlásili k myšlienke socializmu.

Stredná generácia- Mihálik

Mladšia generácia- Hevier, Peteraj, Švantner, Richter.

6. obdobie po roku 1989

Pluralitná poézia. Poézia sa vyvíjala ako celok, pôsobí veľa predstaviteľov rôznych básnických pokolení. Poézia bola z najrozličnejších prúdov, smerovaní, hľadísk a autorských tepov. Charakterizuje ju rôznorodosť básnického videnia človeka.

Ján Kostra

b. zbierka: Hniezda - debut, reaguje na 2. svetovú vojnu, odsudzuje rozbitie republiky. Východisko hľadá v spomienkach na rodný kraj, na detstvo. Po prvýkrát sa u neho objavuje motív ženy. Umelecky najhodnotnejšia báseň Detstvo.

b. zbierka: Moja rodná
Je ovplyvnená spoločenskými udalosťami, je to Mníchovká zrada. Básnik sa obáva o svoj domov, lebo sa schyľuje k vojne, a tým sa hierarchia hodnôt mení. Zbierka je postavená na kontraste: dedina – mesto, minulosť – prítomnosť. Zemi - pôde dáva vlastnosti ženy. Autor vyjadril lásku k rodnému kraju, zbierka patrí k tzv. „zemitej poézii“. Zaradil sem aj básne s občianskou tematikou. Domov má v tejto zbierke niekoľko podôb – dedina sa stáva symbolom domova a mesto sa stáva symbolom cudziny.

poéma: Ave Eva  - prevláda téma lásky. Autor si všíma vzťah muža a ženy, nie však z erotického ale etického hľadiska. Žena sa stáva symbolom života. Autor vyjadruje lásku k žene.

Po roku 1948 vznikajú b. zbierky, ktoré boli ovplyvnené vládnucou ideológiou. V zbierkach sa objavuje schematizmus. Autor vyzdvihuje budovanie socializmu.

b. zbierka: Šípky a slnečnice - prevláda intímna lyrika a prírodná tematika.

b. zbierka: Báseň, dielo tvoje - autor hodnotí svoju literárnu činnosť. Zamýšľa sa nad postavením spisovateľa v spoločnosti.

b. zbierka: Každý deň - autor hodnotí medziľudské vzťahy. Celá zbierka vyznieva ako oslava ľudskosti. Autor dochádza k názoru, že život stráca zmysel, pokiaľ zostáva človek sám. Básnik je presvedčený, že deň v ktorom nestretneme dobrého človeka je stratený.

b. zbierka: Presila smútku - vznikla počas vojny, verše sa na prvý pohľad zdajú pesimistické a autor sa javí ako bezcitný. Prejavuje sa to tým, že pohŕda človekom, dištancuje sa od ľudí a chce byť radšej rastlinou alebo zvieraťom. Ale dištancuje sa iba od ľudí, ktorí spôsobili vojnu. Je to postoj humanizmu a lásky a túžby po slobode.
Pavol Horov
Je to básnik Zemplína.

b. zbierka: Zradné vody spodné - sympatizoval s nadrealizom. Osobnú tragiku spája s problémami doby. Zaujal stanovisko k ťažkému osudu človeka a celého ľudstva. Má 2. časti: 1. Mimóza- v nej prevláda intímna a prírodná lyrika
                 2. Na sklonku- v nej rieši aktuálne spoločenské udalosti

b. zbierka: Nioba, matka naša - spracoval antický motív. Nioba je symbolom matky (matka zem, krajina, domov,...). Nioba je postava z gréckej mytológie. Je to žena, ktorá sa vysmievala bohyni, že nemá deti. Bohyňa ju potrestala smrťou jej 14 detí priamo pred jej očami. Matka zo smrti svojich detí zošalie. Autor zbierku postavil na kontraste. Do protikladu dáva sily zapríčiňujúce život k silám smrti. Ostro vystupuje proti tým, ktorí zapríčinili krviprelievanie. Útočisko pred vojnou nachádza v hodnotách spätých s detstvom, rodiskom a matkou.
Zbierka je rozdelená do 3. častí: 1.časť: Nioba, matka naša – prevláda v nej baladizmus a tragika
                                                2.časť: Nápisy na hroby – zobrazil v nej vlastné zážitky, stratu otca v 1. svetovej vojne. Dominantný je motív olova a tmy.
                                                3.časť: Trhlinou krvi – zobrazuje vlastné citové skúsenosti a všeľudsky platné hodnoty

b. zbierka: Návraty - je podobná zbierke Nioba, matka naša. Útočisko pred vojnou hľadá v hodnotách ako rodisko, detstvo, matka. Zobrazuje Zemplín a zdôrazňuje zmysel života človeka.
Má 2 časti: 1.časť: Návraty- prvky autobiografie
                 2.časť: Zemplínske variácie- vyznáva lásku k rodnému Zemplínu

b. zbierka: Slnce nad nami - tematicky spracoval prírodu. Autor je citlivý pozorovateľ zákonitostí, javov a ich podstaty. Zobrazuje detské hry, polia, lúky. Podáva svedectvo o človeku, živote, dobe.

b. zbierka: Vysoké letné nebe - je poéziou návratu domov, do rodného kraja. Verš je melodický. Básne v sebe nesú istotu a vyznanie z lásky k domovu, rodnému kraju, životu. Podáva obraz Zemplína a dáva mu neopakovateľnú podobu. Báseň je výpoveďou o premenách a nachádzame v nej spomienky na detstvo. Využíva retrospektívu a poukazuje na skutočnosť, že matka nie vždy súhlasila s jeho názorom.

- Inšpiráciou mu bola smrť matky
- Túžba po človeku, po sebaprekonávaní.
- Konfrontácia starého a nového sveta.
- Zamýšľa sa nad tým, čo pre človeka znamená domov.
- Opisuje sviatočný i pracovný deň.

ZÁVER:
1. v období vojny:
- rodný kraj predstavuje útočisko a istotu
- v prostredí rodného Zemplína nadobúda novu silu
- rodný kraj spája s obrazom matky

2. v povojnovom období
- hovorí o krásach Slovenska, jeho prírody
- poukazuje na premenu života

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Slovenská poézia po roku 1945 GYM 2.9558 1112 slov
Slovenská poézia po roku 1945 GYM 2.9870 4139 slov
Slovenská poézia po roku 1945 GYM 2.9595 2570 slov
Slovenská poézia po roku 1945 SOŠ 2.9685 996 slov
Slovenská poézia po roku 1945 SOŠ 2.9675 1338 slov
Slovenská poézia po roku 1945 SOŠ 2.9938 3216 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.