referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klaudia
Nedeľa, 17. novembra 2019
Literárna moderna
Dátum pridania: 07.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: silvinju
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 440
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.4
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 7m 20s
Pomalé čítanie: 11m 0s
 
Moderna

-vzniká vo Francúzsku. Znamená snahu novými modernými prostriedkami zachytiť novú zmenenú situáciu => tvoriť po novom
-v lit. moderne sa literárne a výtvarné umenie ovplyvňovali
-lit. moderna vzniká pre komplikovanosť doby – ťažká situácia, človek sa cíti ako vydedenec zo spoločnosti.

Termínom moderna označujeme umelecké smery – symbolizmus, dekadenciu, impresionizmus.

V tomto období pretrváva realizmus, ale prechádza do svojho variantu naturalizmu.

Naturalizmus

Založil Emil Zola, ide tu o opravdivý neprikrášlený obraz skutočnosti. Človek sa zobrazuje ako súčasť prírody. N – sa opiera o poznatky vedy. Zdôrazňuje silu objektívneho faktu a racionálny prístup k problémom. Umenie stráca na svojom význame, lebo spoločnosť sa začala spoliehať predovšetkým na vedu.

Parnasizmus odmietal spätosť umenia so spoločenskou realitou, tvrdil, že zmyslom umenia je dokonalá krása a umenie sa má stať samo sebe cieľom. Parnasistov zaujímala iba forma básne. Na svoju tvorbu hľadali inšpiráciu v minulosti. Za vzor si vybrali antiku. Zo slovenských básnikov sa o parnasizmus zaujímal najmä P. O. Hviezdoslav. Záležalo im na dokonalosti ani nie tak na zmysle básne. Tvorili vysoký štýl. Svoju poéziu sústredili do 3 zborníkov, ktoré vyšli pod názvom Súčasný Parnas.

Symbolizmus 

Vznikol v 19 stor. vo Francúzsku. Usiloval sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez sústredené vnímanie a estetický zážitok tvorcu, ktorý naplno využíval vzájomné prelínanie sa svojich zmyslových vnemov. Hlavný prostriedok zobrazovania bol symbol. S – nezobrazoval život priamo, ale nepriamo – symbolom.
Symbol – abstraktné slovo, ktoré má okrem pôvodného významu aj význam prenesený.
Symbolisti sa nevedeli zmieriť s komplikovaným životom a preto písali tiež komplikovane. Sú samotári, cítia sa v spoločnosti osamotení a štylizovali sa do role nepochopených a „prekliatych“.
Unikajú zo spoločnosti
-ich svet je sen racionálny život
-svoje predstavy nachádzajú mimo spoločnosti
-sústreďujú pozornosť na básnikovo „ja“.
Vzorom im boli romantici. Podnety berú aj z mystiky a náboženstva. Symbolisti sú veľmi ovplyvnení hudbou. Využívajú rytmus, hru s asociáciami a vytvárajú voľný verš. Charakteristický pre nich je individualizmus => pesimizmus, skepsa, samota, nechápu problémy rozumom, preto sa utiekajú do iracionálneho sveta (uzatváranie sa do seba).

Dekadencia

Úpadkové umenie – pre dekadentov je typická ničivosť: písanie o smrti, o zle, pesimizmus. Skutočnosť pre nich neznamenala žiadnu istotu, preto majú k nej záporný vzťah. Za dekadenciu a dekadentov sa označovali básnici, ktorí opustili tradíciu v poézii (Ch. Baudelaire). Neskôr sa pod týmto termínom rozumel svetonázor a životný postoj časti spisovateľov na prelome storočí, ktorí sa zjednotili v myšlienke „čistého umenia“.

Impresionizmus

Umenie okamihu. Každý okamih je podľa impresionistov jedinečný, neopakovateľný a preto ho treba zachytiť. Vytvárali obraz cez svoje vlastné cítenie => senzualizmus – vnímanie sveta cez zmysly. I – sa uplatňoval v básnictve a maliarstve.

Prekliaty básnici

Prezývali ich tak pre spôsob života a čiastočne aj za tvorbu. Odmietali tradície, konvencie, poriadok, ale aj bohatstvo, pretvárku a spôsob života spoločnosti. Žili životom bohémov, domov pre nich nebol dôležitý. Boli aj tulákmi, holdovali alkoholu, drogám, uzatvárali homosexuálne manželstvá. V 19. stor. bolo toto veľkým hriechom, preto ich nazývali prekliaty. Predstavitelia: Paul Verlain, Jean Arthur Rimbaud, Charles Baudelair.

Charles Baudelaire

Kvety zla, ani nie 300 – stranový básnický text je komponovaný ako dramatické dielo a rozčlenené je do častí: Splín a ideál, Parížske obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť.
Smrť - bola pokladaná za základ dekadencie. Vzbura – nachádza sa tu báseň Litánie k satanovi. Je to najpesimistickejšia báseň. Pokladá sa za dekadentnú, lebo v nej oslavuje zlo a peklo. Kvety zla sú odpoveďou na poéziu parnasizmu a výpoveďou o hlbokom vnútornom ovplyvnení Baudleira tvorbou Adgara Allana Poa. Kvety zla sa stali aj výpoveďou o básnikovej poetickej cesto od jeho zahľadenosti do romantizmu až po symbolizmus. Vo svojich veršoch spojil do kontrastných dvojíc telo a ducha, večnosť a dôverčivosť, vôľu a harmóniu. V zbierke využíva iróniu.
Kvety zla – oximorom => spojenie navzájom nesúvisiacich a protikladných vecí = básnická figúra.

Celá zbierka je protikladná
a)sú tu básne, kde sa nadchýna životom, súcití s trpiacimi, píše o láske (básní o láske je tu najviac). Zobrazuje lásku ako konkrétny zážitok a preto bol pokladaný za nemravného a bol aj väznený.
b)Básne plné zloby, nenávisti, či už ku konkrétnym ľuďom, alebo celej spoločnosti, vyčíta im faloš, pretvárku, dokonca vzýva satana, aby zmenil spoločnosť.

Mrcina – rozišla sa s ním milá a básňou sa jej chcel pomstiť. Boli sa spolu prejsť a videli mrcinu (autor tu pôsobí na city – vyvoláva odpor). Naznačuje, že aj jeho milá tak skončí.

Človek a more – človek vidí v mori slobodu. Naša duša je tajomná a hlboká ako more. More vyjadruje pokoj, inšpiráciu, ktorú v ňom nachádzame. Porovnáva človeka a more – majú spoločnú tajomnosť. Človek je maličký a more obrovské. Rozdiel vyjadruje: nezmieriteľný bratia. Človek more nikdy neporazí.

Jean Arthur Rimbaud

Využíva senzualizmus a konkretizmus. Označujú ho za tvorcu nového konkrétneho jazyka => konkretizmus – konkretisti uprednostňovali konkrétne slová pred abstraktnými – hovorový jazyk, nepoetické slová, vnášajú konkrétne osobné zážitky do básní, často si dokážu vybaviť aj detaily.

V zelenej krčmičke – 8 dní putoval a v Cahleroi sa zastavil v zelenej krčmičke. Dal si chlieb s maslom a šunku napoly studenú. Krčmárka je zvyknutá na hrubých chlapov. Je očarujúca. Konkretizmus – spomína na cestu, jedlo, krčmárku, pivo.
Senzualizmus – údené, biele a ružové navoňané, pena na pive.

Paul Verlaine

Verlaine bol medzi zakladateľmi symbolizmu. Rozpomienky na toto obdobie choval v knihe Prekliati básnici (Verlaine dal pomenovanie básnikom moderny – prekliati básnici).

Básnické umenie – v básni dáva návod ako sa má písať básne, uplatnili sa v nej postupy parnasizmu i vplyv Ch. Baudelaira. (zo zbierky Saturnské básne).
Vnáša do svojich básni hudbu => spája slovo s melódiou a organizuje verš z eufonického (ľúbozvučného) hľadiska.

Avantgarda

Nový smer v literatúre 20 storočia. Má 2 prúdy.
Prvý vychádza z kubizmu a smeruje cez futurizmu k abstrakcionizmu.
Kubizmus (Pablo Picasso) – umelecký smer v maliarstve a sochárstve, vyznačuje sa geometrickým riešením zobrazovaných predmetov. V literatúre sa vytváral obraz skutočnosti cez detail, zobrazovala sa situácia všedného dňa.

Futurizmus

Poézia strojov – predstava plynutia, diania, pohybu. Počas druhej svet. Vojny sa vstal dekadentným. Uprednostňoval vývin a odmietal všetko so bolo vytvorené v minulosti. Roku 1909 vznikol manifest futurizmu – odmietol normy a konvencie, obdivoval techniku a mestskú civilizáciu. Chcel zobrazovať ruch a tempo priemyselného sveta. Futuristi oslobodili slovo z ustálených väzieb, zrušili interpunkciu. V Rusku ho rozvinuli do kubofuturizmu. Z futurizmu si berie pohyb a z kubizmu detaily. Tak vznikajú obrazy, ktoré pôsobia chaoticky a je na nich veľa geometrických tvarov, ktoré nie sú usporiadané.

Abstrakcionizmus – len výtvarné umenie.

Druhý prúd začína expresionizmom a pokračuje cez dadaizmus k surrealizmu.

Expresionizmus

Vzniká v Nemecku, je to umenie výrazu=> zachytáva len to ako sa udalosti a situácia spoločnosti odráža v mysli človeka. Vyjadruje teda len pocity v ktorých dominoval strach, smútok a obavy (zobrazoval len záporné detaily, pocity, čo vyplývalo zo spoločenskej situácie) ale zároveň autori verili, že život sa dá zmeniť láskou a priateľstvom.

Dadaizmus

Vzniká vo Švajčiarsku. Založil ho Tristan Tzara. Rozvíjajú vetu a hrajú sa iba so slovami. Tento smer vychádza z detskej reči.

Poetizmus – vzniká v Čechách. Hl. predstavitelia Nezval, Seifald.
Surrealizmus – vzniká vo Francúzsku. Zakladateľmi sú André Vretón a pól Eluard. Autori písali pomocou psychického Automatizmus - nezobrazovali skutočnosť, ale to čo videli v podvedomí.
 
Podobné referáty
Literárna moderna SOŠ 2.9525 2752 slov
Literárna moderna SOŠ 2.9483 4241 slov
Literárna moderna GYM 2.9548 5785 slov
Literárna moderna GYM 2.9734 4229 slov
Literárna moderna GYM 2.9608 1430 slov
Literárna moderna SOŠ 2.9551 3256 slov
Literarna moderna GYM 2.9497 2894 slov
Literárna moderna GYM 3.0067 1855 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.