referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Matúš
Utorok, 21. septembra 2021
Staroslovienska literatúra
Dátum pridania: 24.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: scandy
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 077
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.3
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 5m 30s
Pomalé čítanie: 8m 15s
 
-v 13. storočí sa do umenia dostáva viac realizmu a pozemskosti
-umenie sa vytvára v mestách, táto literatúra vzniká pod vplyvom udalostí z 9. storočia = Veľkomoravské obdobie – dochádza k zjednoteniu nitrianskeho (Pribina) a moravského (Mojmír) kniežatstva, ktoré zjednotil Mojmír; po Mojmírovi nastupuje na trón Rastislav a nastáva rozkvet ríše
-začiatky literatúry súvisia s príchodom kresťanstva
-základným bohoslužobným jazykom bola latinčina, no ľud kázniam nerozumel

Veľkomoravské obdobie

(800 – 1000 n. l.)

-v roku 863 prichádza Konštantín a Metod na pozvanie kniežaťa Rastislava na územie Veľkej Moravy
-Michal lll., byzantský cisár, vyhovel žiadosti Rastislava a poslal mu solúnskych bratov (poznali slovanské nárečie)
-Konštantín a Metod zostavil hlaholiku (1. slovanské písmo) – boli to malé písmená gréckej abecedy
-Staroslovienčina (solúnske nárečie) – prvý slovanský spisovný jazyk
-Konštantín a Metod museli čeliť ohováraniu trojjazyčníkov (latinčina, hebrejčina, gréčtina)
-v roku 867 museli Konštantín a Metod ísť do Ríma obhajovať nový liturgický jazyk u pápeža Hadriana ll. Pápež súhlasil (staroslovienčina sa stala liturgickým jazykom)
-Metod bol vymenovaný za arcibiskupa
-Konštantín sa usadil v gréckom kláštore v Ríme, prijal kláštorné meno Cyril a aj tam zomrel
-po Rastislavovi nastúpil na trón Svätopluk – za jeho vlády musel Metod odolávať ohováraniu trojjazyčníkov, dostal sa do väzenia a až po 2 rokoch ho prepustili na príkaz pápeža Jána Vlll., ktorý opäť potvrdil staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk
-po Metodovej smrti (roku 885)bola staroslovienčina zakázaná a žiaci Konštantína a Metoda boli z Veľkej Moravy vyhnaní
-žiaci vytvorili cyriliku (veľké písmená gréckej abecedy, základ bol z azbuky)

1.Prekladová literatúra

-vznikla na území Veľkej Moravy
-Konštantín a Metod do staroslovienčiny preložili základné náboženské spisy určené na liturgické potreby a náboženské vzdelávanie.
-Prekladalo sa najmä z gréčtiny alebo z latinčiny
-Boli to:

-misál – omšová kniha
-evanjeliá – Nový zákon
-breviár – modlitebná kniha pre kňazov
-žaltár – zbierka žalmov
-spevník
-Zákon sudnyj ljudem (Súdny zákonník pre svetských ľudí) – občiansky zákonník
-Časť Starého zákona

2.Pôvodná literatúra

-vznikla na veľkomoravskom a bulharskom území
-starosloviensky jazyk mal vysokú gramatickú a štylistickú úroveň a tým sa vyrovnal latinčine i gréčtine
-Diela:

-Proglas (autor Konštantín)

– je to prvá slovanská báseň, veršovaný predslov k svätému Evanjeliu. Je to najstaršia slovanská básnická skladba, má 110 veršov. Predstavuje obhajobu práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk, vyzdvihuje význam písma a vzdelanosti. Sú to rozvinuté motívy nábožensko – didaktické (vzťah božieho slova a vzdelanosti), ale i demokratické (vzťah vzdelanosti a širších spoločenských vrstiev). Štýl básne je veľmi obrazný a popretkávaný biblickými citátmi. Veľký dôraz sa kladie na citové a zmyslové pôsobenie, preto sa v básni vyskytujú predovšetkým emocionálne a expresívne básnické prostriedky.

-Moravsko-Panónske legendy (autor Kliment – žiak Konštantína a Metoda)

– sú to najstaršie pamiatky z obdobia Veľkej Moravy. Sú to vynikajúce umelecké prózy, ale aj závažné historické pramene. Nie sú totiž legendami v zvyčajnom zmysle slova. Prevažne sa pridržiavajú konkrétnych faktov a udalostí z reálneho života a nerozvíjajú naplno typické legendové črty. Nešlo v nich ani tak o oslavu vierozvestcov, ako o nekompromisnú obranu slovanskej bohoslužby. Skladajú sa z dvoch častí:

1. Život Konštantína

– je v porovnaní so Životom Metoda obšírnejší, náučnejší, filozofickejší, teologickejší, a legendovejší (viac idealizácie a zázračnosti). Je tiež štylisticky komplikovanejší (bohatšie rétorické prostriedky). Autor sa prevažne sústreďuje na Konštantínovu predmoravskú činnosť – na jeho pôvod, mladosť, štúdiá a činnosť v Carihrade. Opisuje jeho cestu na Veľkú Moravu a jeho tunajšie účinkovanie, až po jeho smrť. Vyzdvihuje jeho nadanie, múdrosť, vzdelanie, túžbu po vzdelaní, zbožnosť, súcit s trpiacimi, ale hlavne neochvejnosť pri obhajovaní pravdy. Je to v časti venovanej polemika v Ríme pred pápežom, kde bránil staroslovienčinu a slovanské obrady proti tzv. trojjazyčníkom, zástancom výlučného používania hebrejčiny, latinčiny, gréčtiny ako liturgického jazyka.

2. Život Metoda

– je v porovnaní so Životom Konštantína kratší, epickejší, historickejší, vecnejší, menej legendový a štylisticky jednoduchší (úspornejšie rétorické štylistické prostriedky). Autor sa podrobnejšie zaoberá Metodovou činnosťou vo Veľkomoravskej ríši, najmä jeho zápasom s franskými kňazmi. Prejavuje veľký zmysel pre vykreslenie politických pomerov, spoločenského ovzdušia a zmýšľania veľkomoravskej spoločnosti (obraz Metodovho pohrebu).

-legenda – je stredoveký epický žáner s náboženskou tematikou, obsahovala životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými motívmi, prvkami. Hlavou postavou je vždy svätec, ktorý veľa trpí a často zomiera mučeníckou smrťou. V legende sa opisujú rôzne zázraky, odriekavý spôsob života, sebatrýznenie...

-Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi (autor biskup Maurus)

– legenda sa odohráva počas panovania Štefana l. a opisuje udalosti zo života dvoch mníchov Svorada a Benedikta. Svorad vstúpil do benediktínskeho kláštora na Zobore pri Nitre a neskôr odišiel do pustovne na Skalku pri Trenčíne. Prijal meno Andrej, trýznil sa, zachovával pôst, žil asketickým životom.

Jeho žiakom a spolupustovníkom bol Benedikt. Zomrel krátko po Svoradovi, keď ho zbojníci -v nádeji, že má peniaze - zabili a hodili do Váhu. Oboch pochovali v nitrianskej bazilike. Čoskoro po smrti sa stali známymi. S ich menom sa spájali zázraky a začali ich uctievať ako svätcov.

Tematika Veľkej Moravy v neskoršom období

-klasicizmus – Ján Hollý: Cyrilometodiáda, Svätopluk
-realizmus – Pavol Orságh Hviezdoslav: Ľútosť Svätoplukova, Pribina, Rastislav
-romantizmus – J. M. Hurban: Svätoplukovci
-medzivojnová literatúra – Ladislav Nadáši Jége: Svätopluk
-dráma – Ivan Stodola: Kráľ Svätopluk
 
Podobné referáty
Staroslovienska literatúra SOŠ 2.9966 601 slov
Staroslovienska literatúra SOŠ 2.9531 474 slov
Staroslovienska literatúra GYM 2.9622 502 slov
Staroslovienska literatúra SOŠ 2.9586 1228 slov
Staroslovienska literatúra GYM 2.9767 815 slov
Staroslovienska literatúra GYM 2.9533 822 slov
Staroslovienska literatúra SOŠ 2.9697 425 slov
Staroslovienska literatúra SOŠ 2.9682 266 slov
Staroslovienska literatúra SOŠ 2.9925 380 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.