MO 8 - ROMANTIZMUS NA SLOVENSKU

-predst. vrcholnú fázu nár. obrodenia
-rozvíja sa Rakúske cisárstvo
-je tu silný 2násobný tlak na Slovákov
-1. ekonomický – zo str. Rakúska
-2. národný – zo str. Maďarska – tí presadzovali polit. maďarizáciu a tvrdili
„Niet sloven. národa, existuje len jeden veľký Uhorský národ“

-centrom života je Bratislava – vzniká tu Evanjelické lýceum, kde je vytvorená Katedra reči a literatúry Československej, pôsobil tu Ľ. Štúr, - vytvoril spolok Československá 1828-1837, Štúr sa stáva jej vodcom 1835, okrem toho existovali na lýceum i iné spolky – Mladé Slovensko, Literárna jednota, Bratislava bola i mestom Uhorského snemu.
-národný život bol i v Liptovskom Mikuláši, kde roku 1844 vzn. spolok Tatrín
-časopisy – almanach Nitra – J.M. Hurban, prvý rečník
-1844 druhý ročník Almanachu Nitra v slovenčina
-Ľ. Štúr vydáva Slovenské národne noviny, príloha Orol Tatranský
-1846 J. M. Hurban – Slovenské pohľady na vedy, umení a literatúru
-L. Štúr vystupuje s požiadavkami Slovákov 21. decembra 1848 – Reč na Uhorskom sneme
-revolučný rok 1848 – Liptovský Mikuláš 10. máj – Žiadosti slovenského národa, boli predložené Uh. snemu ako prvý štátoprávny program Slovákov, žiadali v nich:
riešenie národnostnej otázky, uznanie svojbytnosti slov. národa
požiadavka vlastného snemu, uznanie slovenčiny
prepustenie Janka Kráľa, zrušenie podanstava
-reakcia – zatykač na Štúra, Hurbana, Hodžu

-1848 júny, slovanký zjazd – zástupcovia všetkých Slovanov, aj Š, H, Hodža, Vypukla revolúcia vo Viedni, odchádzajú do Viedne pod vplyvom revolučných nálad, v septembri založili SNR – bol to pokus o vytvorenie prvej sloven. vlády, organizovali dobrovoľné povstalecké zbory, sídlom SNR sa stala Myjava – Dom pani Koléniovej, 1. predsedom Hurban
-marec 1849 cisár v Olomouci, štúrovci sem prichádzajú, predkladajú mu žiadosti, cisár im sľúbi, že ak mu pomôžu potlačiť maďarskú revolúciu, splní ich ciele, revolúcia je potlačená, ale cisár nesplnil svoje sľuby, po roku 1848 monarchia smerovala k centralizácii, - 50. roky – Bachov absolutizmus


Samo Chalúpka – MOR HO!

Najstarší zo Štúrovcov, spojil čin s myšlienkou, v jeho tvorbe je cítiť silný vplyv ústnej LS, určujúca myšlienka je bojovať za slobodu i za cenu vlastného života. Túto myšlienku zobr. vo svojom vrcholnom diele MOR HO!

„ Hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť ako byť otrokom.“

-epická báseň, historický námet z čias rímskeho panstva
-hrdina = kolektív, slovenskí junáci, ktorí predst. slovenskí ľud
-Cisár Constantinus roku 358 vtrhol do Panónie, aby si podrobil odbojné kmene Lemiakov, kt. Chalupka pokladal za Slovákov a preniesol na nich všetky ľudské vlastnosti. Slovenskí junáci prichádzajú k pyšnému cárovi s mierovým posolstvom. Cisár neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Nasleduje hrdinská slovanská odveta, nebojácny útok junákov s výkrikom „Mor ho!..“ na cisára a jeho vojsko. Hoci je nepriateľ v presile junáci udatne bojujú, chcú padnúť v boji. V závere zahanbený cár prezerá hromady svojich mŕtvych vojakov a v ušiach mu znie výkrik
„A ty mor ho!“

-autor námet čerpal zo Šafárikových dejín, ale prispôsobil ich na naše pomery, hl. myšlienka boja za slobodu aj za cenu života
-využíva protikladné motívy:

družina Slovanov x rímske vojsko;
vítanie x pohostinnosť
menšina x presila
reč slovanskej družiny x reč rímskeho cisára
mierumilostnoť slovenských junákov x cár – dobyvačný, pyšný, panovačný, nepríjma ruku mieru, povyšuje sa nad národ
fyzická smrť Slovanov x ich morálne víťazstvo a naopak - cár odchádza so sklopenými očami