referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oto
Štvrtok, 5. decembra 2024
Ľudová slovesnosť
Dátum pridania: 07.02.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: WIWI
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 983
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 5m 10s
Pomalé čítanie: 7m 45s
 
a) Analyzujte hlavné znaky ľudovej slovesnosti, vysvetlite rozdiely, ktoré sa objavujú v postupnosti historického vývoja.
b) Vysvetlite dôvody záujmu romantikov o ľudovú slovesnosť. Porovnajte umelú a ľudovú tvorbu.
c) Vývin spisovnej slovenčiny od 9. storočia po rok 1843.

Stredoveká literatúra
Ústna ľudová slovesnosť bola literatúrou poddaného ľudu. Bola zo začiatku spätá s magickými úkonmi a obradmi (zariekanie, zaklínanie), ale pod vplyvom kresťanského myslenia postupne tento folklór nahradil kalendárny obradný folklór (pracovné a obradové piesne) a dramatické prejavy (koledy s betlehemom). Súčasne sa rozvíjal aj rodinný obradový folklór (svadobné piesne, pohrebné vykladanie, krstiny). Medzi najstaršie žánre patria balady, ktoré zobrazovali spoločenské a rodinné vzťahy. Z prozaických žánrov sa rozvíjali hlavne kratšie útvary – hádanky, príslovia, porekadlá, pranostiky.
K rozsiahlejším žánrom patrili báje, ktoré vysvetľovali rôzne prírodné javy a rozprávali o nadprirodzených bytostiach (báje o pôvode sveta, o vílach). Vznikali aj tzv. zvieracie rozprávky a báje, ktoré mali alegorický charakter. Často obsahovali prvky spoločenskej satiry. Čarovné rozprávky predstavovali reálne i fantastické bytosti, boj dobra so zlom a víťazstvo dobra so zlom a víťazstvom dobra, ktoré často predstavovali hrdinovia neurodzeného pôvodu. Obsahovali tiež magické čísla 3, 7 a 12. Miestne povesti sa viazali k mestám, hradom alebo udalostiam (tatárske vpády). Legendové rozprávky sa vyvíjali z legiend a mali humoristický charakter.

Humanizmus a renesancia
Pretrvávala kalendárna a rodinná obradová poézia a novými žánrami reagovala na nové historické skutočnosti, v prvom rade na vládu Mateja Korvína v 15. storočí a turecké vpády v 16.a 17. storočí. Balady s protitureckou tematikou vykresľujú lásku k domovu (Rabovali Turci). Vojenské a regrútske piesne hovoria o zverbovaných mládencoch, ktorí sa dobrovoľne prihlásili na vojnu alebo ich zajali (Utekajte, chlapci, hore dedinami) a žialia za milou a rodičmi. Baladické vojenské piesne vynikajú krásnymi metaforami. Z ľudovej prózy sa najviac rozvinuli zvieracie rozprávky, v ktorých líška vystupuje ako prefíkanec, vlk ako hlupák a medveď ako dobrák.

Barok
Poéziu reprezentovala piesňová lyrika, ktorá citovo reaguje na životné osudy ľudí. Sociálne piesne poukazovali na rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Prvky sociálnej krivdy sa prenášali aj do zbojníckych piesní, ktoré niesli v sebe protest proti nevoľníctvu a búrili ľud za spravodlivosť. Najvýznamnejšou zbojníckou postavou je Juraj Jánošík. Prózu zastupovali rozprávky. Čarovné rozprávky sa ešte stále len formovali a typické pre ne bola látka o boji hrdinu s drakom (Popolvár najväčší na svete), o víťazstve dobra a súcitu (Pamodaj šťastia lavička), o zranených a utláčaných (Popoluška). Pridŕžali sa trojstupňovej gradácie (traja bratia, tri dcéry, tri úlohy, traja draci, atď.), protikladu dobra a zla (macocha a pastorkyňa, bohatý a chudobný brat, atď.), a využívali ustálené úvodné a záverečné vety (Kde bolo, tam bolo…). V realistických rozprávkach je nahrádzané čaro dôvtipom, bystrosťou, šikovnosťou, odvahou a niekedy i náhodou, naivnosťou a hlúposťou okolia.

Záujem romantikov o ľudovú slovesnosť
V období klasicizmu siahali mnohí autori po dielach slovenskej ľudovej slovesnosti, napr. Šafárik začal svoju tvorbu, keď v roku 1824 vydal spolu s Kollárom a Benediktim zbierku ľudových piesní Písně světské lidu slovenského v Uhřích. K vzniku samostatnej slovenskej literatúry prispel aj Kollár, zbieraním a vydávaním ľudových piesní, ktoré v roku 1834 – 1835 vyšli pod názvom Národnie spievanky čili písně světské Slowáků v Uhrách.
V období romantizmu, ktorý mal národnooslobodzovací charakter, sa autori opierali o ľudovú slovesnosť, ktorá bola dôležitá pri uzákonení spisovnej slovenčiny. V lyrike vznikajú ponášky na ľudovú pieseň a balady, spolu s jazykom ľudovej piesne preberali štúrovci aj veršovanú stavbu, trópy a námety ľudovej slovesnosti. Zberom folklóru sa zaoberal Samo Chalupka, čo sa odrazilo v básňach, ponáškach na ľudové piesne. Spracoval aj jánošíkovskú tematiku. Zdrojom baladiky Janka Kráľa bola tiež jeho zberateľská činnosť (Zverbovaný).

Vývin spisovnej slovenčiny
Rok 863 – Cyril a Metod
Bojzov pokus o spisovný jazyk na základe biblickej češtiny
Rok 1787 – Anton Bernolák uzákonil spisovnú slovenčinu na základe trnavského nárečia. Používali ju len katolíci a evanjelici naďalej používali biblickú češtinu.
Rok 1843 – Štúr, Hurban, Hodža uzákonili spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia. Používali ju katolíci aj evanjelici.

ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ

Folklór (angl. folk-lore - vedomosti ľudu)
- kolektívna umelecká tvorba ľudu
- ústna podoba
- odráža historickú skutočnosť
- ovplyvňuje umeleckú literatúru

Vývin
Začiatok - prvotnopospolná spoločnosť 14. stor.
- mágia
- kalendárový folklór (Morena)

15. stor. -protiturecka tematika: regrútske piesne
historické piesne

17. stor. – zbojnícka tematika: piesne, rozprávky, povesti

18.- 19. stor - realistické rozprávky
- humoristické rozprávky

Delenie
Poézia – kalendárová: obradne zvyky mali za ciel napr. zabezpečiť bohatú úrodu
- rodinná: svadobná, narodenie, pohreb, ale aj uspávanky
- ľúbostné: trávnice, balady

Próza – príslovia, porekadla, pranostika, hádanky, rozprávky

Dráma - obradne hry- predkresťanské zvyky, cirkevne a svetské slávnosti , koledy, detsky
folklór

Vplyv na beletriu
- od konca 18. stor.- zdroj inšpirácie. Štúrovci využívali vo svojej tvorbe.
Ján Kollár- Národné spievanky
Pavol Dobšinský- Prostonárodné slovenské povesti

- 20. stor. Melicherčik- Slovensky folklór

Folklór patri do spoločenskej a celonárodnej kultúry. Prostredníctvom neho sa prejavuje vzťah k vlastnému národu.
 
Podobné referáty
Ľudová slovesnosť SOŠ 2.9332 1046 slov
Ľudová slovesnosť SOŠ 2.9638 782 slov
Ľudová slovesnosť GYM 2.9739 1608 slov
Ľudová slovesnosť 2.9851 512 slov
Ľudová slovesnosť SOŠ 2.9596 882 slov
Ľudová slovesnosť SOŠ 2.9934 1860 slov
Ľudová slovesnosť SOŠ 2.9921 1238 slov
Ľudová slovesnosť GYM 2.9830 767 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.