referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Svätopluk
Utorok, 12. novembra 2019
Matičné obdobie
Dátum pridania: 22.06.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: minnie16
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 483
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 4.4
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 7m 20s
Pomalé čítanie: 11m 0s
 
a) 50-te roky
-po revolúcii 48/49 zavládlo v R-Ú tvrdý policajný režim – Bachov absolutizmus, ktorého nositeľom bol vtedajší minister vnútra Alexander Bach. Vyvrcholil v roku 1851 – zrušením marcovej ústavy. Bachov absolutizmus znamenal úplné zrušenie kultúrneho, politického, spoločenského života. Všetko bolo pod policajným dozorom – bol vydaný zákaz zhromažďovania, zrušené volebné právo, cenzúra tlače. Slovensko sa stalo zaostalou agrárnou krajinou s nerozvíjajúcim sa priemyslom, dopravou, školstvom. Tí, ktorí podporovali kultúru boli porozhadzovaný po celom území a bol na nich vydaný zatykač. Tento režim vyhovoval maďarskej veľkostatkárskej šľachte, ktorá si upevnila svoje postavenie nad roľníctvom. Aj napriek tejto situácii sa vytvárali skupinky ľudí, ktoré propagovali svoje programy odlišujúcich sa svojim postojom k Viedni alebo Pešti.

V tomto čase vystupovala skupina „staroslováci“ – J. Kollár, ktorému sa podarilo v r.1850 presadiť češtinu ako vyučujúci jazyk. Tento čin vyvolal obrovské spory a nezhody medzi Kollárovými a Štúrovými prívržencami. A preto sa v r.1851 všetci národný buditelia v BA – jediný bod stretnutia bol budúcnosť slovenského jazyka. V roku 1852 M. Hatala vypracoval gramatiku – Krátka mluvnica slovenská, kde víťazí Štúrov jazyk (i/y). V roku 1859 padla monarchia v Taliansku čo oslabilo aj iné monarchia a spôsobilo pád Bachovho absolutizmu v R-Ú.

b) 60-te roky
-pripravovali sa rôzne programy a podujatia s celonárodným dosahom. 19.3.1861 vychádza prvé číslo časopisu Pešťburské vedomosti. Tu sa prvý krát objavila požiadavka o zvolaní celonárodného zhromaždenia Slovákov na ktorom mali byť prednesené a prijaté požiadavky. To sa aj stalo 6. a 7. júna 1861 v Turčianskom sv. Martine bolo prijaté Memorandum národa slovenského.

Najdôležitejšími požiadavkami:
- zabezpečiť rovnoprávnosť a slobodný rozvoj všetkých národov v R-U,
- zabezpečiť základné práva pre Slovákov v oblasti školstva a administratívy

Všetky tieto požiadavky neboli prijaté. Jedna z požiadaviek však áno a to vznik Matice slovenskej (863-1875), (prvý predseda MS bol Š. Mayzes) a troch gymnázií: v Revúcej (1862), v Martine (1866) a v Kláštore pod Znievom (1869). Na Slovensku nastal rozvoj prírodných vied, Matica vydávala rôzne almanachy: Lipa, Tábor, Napred a časopisy: Sokol, Orol, Černokňažník. Keď však Viedeň prehrala vojnu s Prusom v rámci Rakúsko-uhorského vyrovnania bola matica zatvorená a gymnáziá zrušene.

V tejto dobe sa opäť politický život rozdelil na dve skupiny:
- starú školu – Hurban –politika prosieb – stále vyjednával s Viedňou
- novú školu – K.Banšel – politika činov

Umelecké diela sa nesú v rovine kresťanskej pokory a viery. Do lit. vstupovali nové prvky: satira, irónia, rozvíjali sa skôr kratšia próz, novely, poviedky a snaha po románe.

Jonáš Záborský (1812-1876)

-najvýznamnejšia lit. osobnosť porevolučných a matičných rokoch.
Písal poéziu, satiru, bájky, eposy, ódy a drámu.
Óda na Slováků – vyjadril svoj obdiv k Štúrovi a Kollárovi.
Zb. básní: Bájky
- básnická zbierka Žehry – vyjadruje odpor voči klasicizmu a prihovára sa za romantickú poéziu
- epos Vstúpenie boha do pekiel – kritizuje kapitalizmus a koloniálnu politiku Angličanov

Próza
- Panslavistický farár – z časti autobiografické dielo, na jednej strane ukazuje zaostalosť, alkoholizmus na druhej strane príslušníkov vyššej vrstvy. On vystupuje v úlohe farára Žarnoviča, ktorý im chce pomôcť.

Najvýznamnejšie dielo: Dva dni v Chujave:
1. časť – Deň škaredý
2. časť – Deň pekný

1. časť – kritický reálny obraz východoslovenskej dediny v období Bachovho absolutizmu. Autor poukazuje na zdieranie úradníkmi, šľachtou, dedinskými šenkármi a v tomto období zobrazuje mníchov pýtajúcich milodary. Obraz dediny nijako neidealizuje, skôr zvýrazňuje tienisté stránky. Vystupuje tu farár Čulík a učiteľ Koreň, ktorí sa odnárodnili a ich vzťah k alkoholu vzbudil u ľudí nedôveru. Jediným kladným hrdinom je úradník Rozumovský, ktorý nemá podporu.

2. časť - predstava o budúcnosti, idealizácia ako by mala dedina vyzerať. Prostredníctvom farára Raslicu a učiteľa Semenáka nás oboznamuje ako sa zmenila stará dedina. Poukázal na činnosť inteligencie medzi ľuďmi. Táto časť sa nazýva aj utópia lebo autor si predstavoval, že ľudia budú mať spoločné sýpky a pokladnicu.

Dráma
1. diela s historickým námetom
2. 2. hry so súčasnosti
historický námet
a) námety z VM a uhorských dejín – Pád VM, Bitka pri Rozhanovciach
b) zo Srbsko – uhorských dejín - Stroskotanie Srbska
c) z ruských dejín – div. hra Ubite Dimitrija

súčasnosť: Nájdúch – v tejto div. Hre rieši problém zemana Kobozijho a jeho vzťah k nemanželskému dieťaťu. Autor dosť času venuje zemanským voľbám. Realisticky a kriticky zobrazoval vtedajší život uvedomoval si všetky rozpory už zanikajúceho feudalizmu a proti ním namieril svoju satiru.

Správne si uvedomoval, že spoločnosť sa môže zmeniť ak sa zlepšia sociálne podmienky ľudí: Podmienil revolučnú úlohu ľudu a milne sa domnieval, že na čele národa má stáť inteligencia.


Gustáv Kazimír – Zechenter Laskomerský
(1824 – 1908)

-bol predstaviteľom humoristickej lit. zakladateľ fejtónu a beletrizovaný cestopis.
Vo svojich cestopisoch objavuje nielen nové kraje a ľudí, ale všíma si hlavne záporné javy a porovnáva ich s pomermi na Slovensku.

Zo Slovenska do Carihradu
Zo Slovenska do Ríma
Zo Slovenska do Itálie
Z domáceho prostredia
Výlet do Tatier
Priechod cez Čertovicu – využíva slenk

V 60. rokoch vytváral kratšie satirické žánre, v ktorých sa prejavil ako bystrý pozorovateľ, vtipný komentátor súčasného života. Tieto práce vychádzali aj v časopise Černokňažník a ich úlohou bolo vyvolať smiech ale zároveň poukázať aj na biedu ľudu, preto vynikajú situačnou komikou aj komikou dialógu.
Používa sebairóniu. Tieto všetky práce vydal v spoločnom diele pod názvom Zozberané žarty a rozmary (praktický lekár, prvý tanec, veľkonočná oblievačka a ostatné fašiangy). Typické pre jeho humor je, že slúži na pobavenie a má závažné spoločenské poslanie – naprávať chyby a raziť cestu k realizmu. Charakteristickou črtou je sebairónia.

Ďalším dielom je Vlastný životopis – stretávame sa s celou galériou známych postáv, s ktorými sa autor stretával pri svojej práci a svojich záľubách. Zo samotného autoportrétu, cítiť ľudskosť, skromnosť, záujem o jednoduchého človeka a jeho budúcnosť.

Poľovačka na medveďov
Lipovianska maša – stretávajú sa tu prvky romantické a realistické. V tomto diele zobrazuje dvoch sokov a to Maďara Ravasiho a Janka, ktorí usilujú o Aničku Dynákovú, dcéru Lipovianskej maše. Anička ľúbi Janka ale Ravary sa snaží odstrániť svojho soka rôznymi intrigami. Nastaví pascu na medveďa, kde dúfa, že sa tam ocitne Janko ale nešťastnou náhodou sa v nej ocitne obchodník. Ravasy sa ocitne v pazúroch medveďa, Janko ho vyslobodí no Ravasy klamstvami presvedčí policajtov, že to všetko spôsobil Janko. Nakoniec sa však Ravasy dostane do pasce na medvede, zraní sa a pred smrťou sa k všetkému prizná.
Romantické: obsah, riešenie konfliktu, postavy, dobro kontra zlo
Realistické: opis prírody, poľovačiek
Význam: Laskomerský vždy stál na strane ľudu a jeho humor, smiech mal vzbudzovať túžbu za dobrom a nahradiť sentimentálny prvok v dielach. Využíva hovorový jazyk.


Ľudovít Kubáni
(1830-1869)

Patril k najmladšej skupine romantikov. Písal poéziu a prózu.
Šťastie
Slzy osudu
Dňa 6. a 7. júna v Turčianskom sv. Martine – oslava Matice slovenskej a memoranda. Radzimitova kráľovná Poľska – poľské dejiny 16 a 17 storočia z čias panovania Žigmunda Augusta a jeho snahe o spojenie Poľska s Litvou.

Mendík – je chudobná sirota, ktorá pracuje v rodine učiteľa Šípika – predstavuje zaostalý archaický svet inteligencie, ktorý chce vydať svoju dcéru za staršieho ale bohatého mäsiara Volovca. Tento sobáš prekazí Mendik, ktorý odhalí krádež Volovca v dome Šípikovcov. Autor v tomto diele odhalil povýšenecké správanie inteligencie k chudobe.
Vajgalka – historický román, ktorý zostal nedokončený. Autor zobrazuje 15. storočie z čias panovania J. Jiskru z Brandysa.
Vyjadril základné pocity z celej generácie:
-sklamanie, rozčarovanie z vývoja po revolúcii, generácii
-svojim dielom razil cestu k realizmu
-odhaľoval problém doby
 
Podobné referáty
Matičné obdobie GYM 2.9695 1342 slov
Matičné obdobie SOŠ 2.9621 151 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.