referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Radúz
Utorok, 10. decembra 2019
Ustava
Dátum pridania: 21.12.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: el.barto
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 882
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.5
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 5m 50s
Pomalé čítanie: 8m 45s
 
Ústava – základný zákon štátu, ktorý upravuje rozhodujúce vzťahy z hľadiska mechanizmu tvorby a fungovania štátnej moci, jej štruktúry vzťahov k občanom, k formám a metódam účasti občana na výkone štátnej moci. Ďalej upravuje aj vzťahy súvisiace s postavením človeka a občana, štruktúry rozhodujúceho systému štátnych orgánov. Ústava má spravidla najvyššiu zákonnú moc. Stojí na vrchole hierarchie právnych noriem. Má najvyššiu právnu silu (Ostatné právne normy musia vyť v súlade z ústavou) Prijíma sa osobným spôsobom (3/5 poslancov ju musia schváliť) Typy ústav : 1)Ústava o materiálnom zmysle – súbor právnych noriem. 2)Ústava vo formálnom zmysle – rozhodujúci dôraz sa kladie na splnenie formálnych podmienok – osobitné pomenovanie, písomná forma, osobitný spôsob prijímania.
Typy ústav : 1)Z hľadiska naplnenia formálnych požiadaviek – A)Tuhé – prijatie, alebo zmena si vyžaduje splniť prísnejšie požiadavky ako obyčajný zákon. B)Pružné – nevyžaduje splniť osobitné požiadavky, mení sa ako obyčajný zákon. 2)Z hľadiska formy – a)Písane (väčšina štátov) – súbor právnych noriem, nachádzajú sa v jednom dokumente. V prípade viacerých dokumentov je medzi nimi časová a logická nadväznosť. B)Nepísané – právne akty z rôznych časových období, bez logickej a časovej nadväznosti. 3)Z hľadiska súladu so spoločenskou realitou –

A)Právne – ústava sa vo všetkých podstatných znakoch zhoduje so spoločenskou realitou. B)Taktické – obsah sa nezhoduje so spoločenskou realitou. 4)Z hľadiska podmienok vzniku – A)Oktrojovane, B)Revolučné, C) Dohodnuté. 5)Z hľadiska formy vlády – A)Republikánske, B)Monarchistické – na čele štátu stojí monarchia – konštitučná, parlamentná, absolutistická. 6)Z hľadiska štátneho zriadenia – A)Unitaristické – ústavy jednotlivých štátov. B)Federatívne. Odlišnosť ústavy od iných právnych noriem – 1)Názov, 2)Postavenie v právnom poriadku, 3)Spôsob prijímania ústavy, 4)Formálne členenie a vnútroštátna štruktúra. Členenie ústavy – 1)Preambula – úvod k samotnej ústave. 2)Ústava sa skladá z 9hláv (156 článkov) 1Hlava – základné ustanovenia (štátne symboly, hlavné mesto), 2Hlava – základné práva a slobody – pridružujú sa k nim politické práva , práva národnostných menšín a etnických skupín, hospodárske, sociálne a kultúrne práva. 3Hlava – hospodárstvo SR (najvyšší kontrolný úrad SR). 4Hlava – územná samospráva. 5Hlava – zákonodarná moc (NRSR, referendum). 6Hlava – Výkonná moc (výkonná moc a prezident). 7Hlava – Súdna moc (ústavný súd SR, súdy SR),

8Hlava – Prokuratúra (verejný ochranca práv). 9Hlava – Prechodné a záverečné ustanovenia. Výkonná moc – hlava štátu – reprezentuje štát navonok, je volený občanmi v priamom hlasovaní na 5 rokov, kandidát je navrhnutý najmenej 15 poslancami NRSR alebo na základe petície 15 000 občanov. Návrh sa podáva predsedovi NRSR najneskôr 21 dní od vyhlásenia dňa volieb. Za prezidenta môže byť zvolený občan z volebným právom a vekom vyšším ako 40rokov. Môže byť volený 2x za sebou. Prezidentovi končí mandát smrťou, ak 6mesiacov nemôže vykonávať svoju funkciu, referendom, ak bol uznaný vinným ústavným súdom z vlastizrady alebo úmyselným porušením ústavy alebo odstúpením. Prezident skladá národnú sľub predsedovi ústavného súdu. Kompetencie prezidenta – uzatvára, dojednáva medzinárodné zmluvy, menuje vyšších štátnych úradníkov, menuje a odvoláva predsedu a členov vlády. Môže rozpustiť NR-SR ak NRSR 6mesiacov od vyhlásenia vlády neschválila jej programové vyhlásenie (vyslovená nedôvera vláde), alebo ak NRSR sa neuzniesla na nejakom návrhu. Podpisuje zákony (má právo veta), vyhlasuje referendum, amnestiu. Je veliteľom vojenských síl, vyhlasuje vojnu.

Vláda SR – výkonná moc – na SR parlamentná forma vlády, skladá sa z predsedu, podpredsedov a ministrov. Počet určuje zákon, predsedu vymenúva a odvoláva prezident. Vláda musí do 30 dní po vymenovaní vysloviť svoj program a požiadať o vyslovenie dôvery (NR), ak demisiu podá predseda vlády, tak demisiu podá celá vláda. Vláda je schopná uznášať sa ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov; premiér predstavuje prezidentovi členov a požiada o vymenovanie vlády. NRSR môže kedykoľvek premiéra alebo ministra odvolať, člen vlády nemôže vykonávať funkciu poslanca, sudcu alebo inú platenú funkciu. Vláda je kolektívny orgán, rokuje o návrhoch zákonov o štátnom rozpočte, o programovom vyhlásení. Návrh je prijatý ak za neho rokuje viac ako ½ členov. Vláda uvádza zákony do života. Zákonodarná moc – NRSR, SR ma zastupiteľskú demokraciu. NRSR je jediný zákonodarný a ústavodarný orgán, má 150 poslancov volených na 4 roky, poslancom môže byť občan s volebným právom starším ako 21rokov. Každý poslanec skladá sľub a NRSR vytvára svoje orgány NRSR – predsedníctvo NRSR (predseda, podpredseda) a výbory NRSR.

Tvorba práva – Zákonodarná iniciatíva – právo navrhovať zákony (vláda, poslanci); Legislatívny proces – postup od navrhnutia zákona po jeho uverejnenie v zbierke. 1)Ministerstvo pripraví návrh zákona, 2)Legislatívna vláda politiky rozošle návrh zákona ostatným ministerstvám. 3)Vláda podá návrh zákona predsedovi parlamentu; Proces prijímania zákonov – má pravidlá a prebieha v určitých štádiách. Oprávnenie predložiť návrh zákona  zákonodarná iniciatíva. Najviac ju využíva vláda ktorá predkladá spravidla ¾ zákonov (zákony môžu predkladať aj poslanci alebo výbor NRSR). = Návrh sa predkladá do parlamentu (musí mať aj dôvodovú správu – súlad návrhu zákona s právom EU), Schvaľovanie návrhov na zákony – Prvé čítanie – rozprava o návrhu, Druhé čítanie – rokovanie výborov, ktorých sa tento návrh týka (môžu ho pozmeniť alebo doplniť). Tretie čítanie - NRSR hlasuje o prijatí zákona ako celku – ak je zákon schválený, najprv ho podpíše predseda parlamentu, predseda vlády a nakoniec prezident.

Ak prezident nevráti zákon do NR do 15 dní od doby jeho schválenia na prerokovanie (právo veta) je zákon uverejnení v zbierke zákonov. Kvórum – počet poslancov potrebných na platné uznesenie. Zákon je prijatý ak je prítomná nadpolovičná väčšina. Orgány práva – polícia, prokuratúra a súdy. Polícia – ochraňuje majetok, zdravie a životy občanov, zasahuje proti páchateľom trestných činov, vyšetruje trestné činy, má oprávnenia a má donucovacie prostriedky (iba počas sebaobrany). Súdy – ústavný a súdy SR, nezávislé orgány, ktoré posudzujú porušovanie zákonov, rozhodujú o vine a nevine. Nezávislé ekonomicky aj politicky, sústava súdov => civilné, ústavný a vojenský. Ústavný rozhoduje v súlade zákonov s ústavou, sídlo v KE.
 
Podobné referáty
Ústava SOŠ 2.9731 1148 slov
Ústava SOŠ 2.9887 329 slov
Ústava SOŠ 2.9895 4518 slov
Ústava 2.9441 3191 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.