referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Ján Botto životopis
Dátum pridania: 26.01.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Hieu
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 443
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 2m 50s
Pomalé čítanie: 4m 15s
 
Ján Botto na narodil vo Vyšnom Skálniku v roľníckej rodine. Základné vzdelanie získal na latinskej škole v Ožďanoch a na gymnázium v Gemeri. V rokoch 1843 – 1847 študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči. Pobyt v Levoči mal rozhodujúci význam pre Bottovo národné uvedomenie a pre rozvoj jeho básnického nadania. Býval u spolužiaka, Skaličana Štefana Mandelíka. Hneď po príchode sa Ján Botto stal členom Jednoty mládeže slovenskej. Až do svojho odchodu z lýcea roku 1847 patril medzi najusilovnejších účastníkov tohto významného organizačného a pracovného úsilia. Počas štúdii sa aktívne podieľal na založení rukopisného časopisu levočských študentov Holubica (1846) s prílohou Sokol.
V rokoch 1847 – 1851 študoval na polytechnike v Budapešti zememeračstvo. Tu zažil revolúciu, a hoci sa na nej nezúčastnil, predsa na ňu reagoval ako básnik v Piesňach vojenských a v básni Pochod. Ján Botto dostal roku 1854 inžiniersky diplom civilného „merníka“, teda zememerača, a svoje povolanie nazval „nohydranie“.
V rokoch 1851- 1860 vykonával krátkodobé zememeračské práce v Martine a okolí, na Pohroní a v Gemeri. Pri svojich zememeračských prácach sa aktívne zúčastňoval na kultúrnom aj politickom živote. V rokoch 1860 – 1868 pôsobil v Banskej Štiavnici, kde okolo seba združoval národne uvedomelých priateľov. Literárnymi príspevkami privítal v júni 1861 memorandové zhromaždenie a založenie Matice slovenskej v Martine v auguste 1863. S prísevom 200 zlatých bol zakladateľom i patrónom slovenského gymnázia v Revúcej.
Na sklonku roku 1870 sa usadzuje v Banskej Bystrici. Býval v dome na Lazovskej ulici, kde pritúlil mladých študentov bystrického evanjelického lýcea a spoločne pestovali slovenskú národnú kultúru. V apríli 1872 sa zúčastnil na pohrebe Andreja Sládkoviča v Radvani, kde predniesol aj vlastné básne. O rok nato bol pri sadení lipy – symbol Slovanstva – na Sládkovičovom hrobe. Botto sa neoženil, tak po štúrovsky „ v službe ducha“ venoval svojmu Slovensku svoj mládenecký zápal i mužnú hĺbku lásky. Ján Botto náhle umrel v roku 1881 iba ako 52- ročný.

Tvorba:

Literárne Ján Botto začal tvoriť už počas štúdia v Levoči. V tomto období napísal skladbu Svetský víťaz, báseň Povesti slovenské a báseň Orol, no najznámejšia je báseň Báj na Dunaj (1846), v ktorej predstavuje Slovensko ako zakliatu krajinu, čakajúcu na „víťaza“, ktorý ju oslobodí. Revolučné horlenie vyjadril v básni K mladosti (1847).
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Ján Botto životopis SOŠ 2.9286 907 slov
Ján Botto životopis SOŠ 2.9366 983 slov
Ján Botto životopis SOŠ 2.9668 1087 slov
Ján Botto životopis SOŠ 2.9726 638 slov
Ján Botto životopis SOŠ 2.9307 884 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.