referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Norbert
Sobota, 6. júna 2020
Mária Ďuríčková
Dátum pridania: 14.02.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: evka2
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 919
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.8
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 4m 40s
Pomalé čítanie: 7m 0s
 
Vlastným menom Mária Masáryková rodená Piecková .Narodila sa 29. septembra 1919 vo Zvolenskej Slatine v roľníckej rodine. Do ľudovej a meštianskej školy chodila v rodisku. Potom študovala na Učiteľskom ústave v Lučenci, kde roku 1938 zmaturovala. V rokoch 1949-1951 študovala diaľkovo na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave slovenčinu a ruštinu, kde absolvovala šesť semestrov. Ako učiteľka pôsobila v Hornom Tisovníku, Žitnej, Šajbe (Strelníky), Omastinej a v rokoch 1945-1951 v Bratislave. Potom bola rok šéfredaktorkou časopisu Družba, rok šéfredaktorkou Zorničky a od roku 1954 redaktorkou vo vydavateľstve Mladé letá. V rokoch 1969-1970 bola šéfredaktorkou obnoveného Slniečka, literárneho mesačníka pre deti. Ideová orientácia Slniečka však nastupujúcej normalizačnej moci nevyhovovala, preto Ďuríčková musela z postu šéfredaktorky odísť. Zamestnanie si už nehľadala, stala sa profesionálnou spisovateľkou. Zomrela v Bratislave 15. marca 2004.

Knižne debutovala veršovanou Rozprávkou o dedovi Mrázovi (1954), ktorá svojou hravosťou bola protipólom prevládajúcej vojnovej tematiky v literatúre pre deti. Nasledovala zbierka epických básní Čarovná píšťalka (1958) a zbierka krátkych próz pre najmenších čitateľov Zajtra bude pekne (1959). Potom sa zamerala na tvorbu pre starších žiakov. V knihe voľne koncipovaných poviedok My z ôsmej A (1960) vyrozprávala zážitky dospievajúcej mládeže s hlbokým pochopením pre jej pohľad na svet. Kniha bola súčasťou tzv. novej vlny literatúry detského aspektu, ktorá v 60. rokoch výrazne oživila literárny pohyb v slovenskej tvorbe pre deti a mládež. Súčasťou tejto "novej vlny" boli aj knihy Danka a Janka (1961), Stíhač na galuskách (1963) a Majka Tárajka (1965), ktorá citlivo priblížila svet postihnutého dievčaťa v dedinskom prostredí. V knihe Jasietka (1963) si autorka zvolila zaujímavý kompozičný postup: realistická postava sa pohybuje v rozprávkovej krajine a stretáva sa s viacerými postavami zo slovenských ľudových rozprávok. Autorská rozprávka O Guľkovi Bombuľkovi (1962) je určená najmenším. Na príbehu personifikovaného vlneného klbka rozpráva o citovom svete detí a o formovaní ich charakteru. V knihách Jožko Mrkvička Spáč (1972) a Nie je škola ako škola (1974) autorka ukazuje, že školské prostredie by malo byť priestorom na hravosť, radosť a fantáziu. Od kníh Biela kňažná (1973) a Najkrajšie na svete (1976), inšpirovaných ľudovou rozprávkou, prešla k rozsiahlym knihám povestí a bájí o histórii Bratislavy: Dunajská kráľovná (1976) a Prešporský zvon (1978). Poznanie dávnych dejov Bratislavy využila na napísanie knižky Kľúče od mesta (1981), čo je historická sci-fi o tajomnom blúdení dvoch súčasných detí po histórii Bratislavy. Povesti, báje a humoresky z rodného zvolenského regiónu literárne spracovala v knihe Zemský kľúč (1986). V knihe Panenská veža na Devíne (1980) zoskupila materiál na povesti: o slovenských mestách, hradoch, vrchoch, riekach… Medzitým vydala knihy autorských rozprávok Jahniatko v batohu (1984) a Čo si hračky rozprávali (1986), v ktorej humorným spôsobom, cez oživené hračky v detskej izbe, približuje svet dieťaťa a rozvíja jeho fantáziu. Najmladším čitateľom sú určené knihy Emčo (1988) a Rozprávky Čierneho Filipa (1989), ktoré približujú deťom prostredie Bratislavy. Dve knihy povestí o Bratislave vyšli v spoločnom zväzku pod názvom Bratislavské povesti (1990). Nový súbor rozprávok spracúvajúcich ľudové námety nesie názov Zlatá priadka (1995) a Slncové dievčatko (1995). Kniha bratislavských povestí, rozšírená o ďalší diel, vyšla pod názvom Dunajské povesti (1996). Knižka Vtáčik, žltý zobáčik vyjde do konca roka 1998. Sú to autorské rozprávky s podtitulom Malé rozprávky z veľkého mesta.

Významná je aj Ďuríčkovej zostavovateľská, editorská, upravovateľská a prekladateľská činnosť. Z tejto oblasti treba uviesť najmä knihy: Zlatá brána (1975), encyklopédia ľudových slovesných útvarov pre najmenšie deti, Preletel vták cez slatinské vŕšky (1960), folklórna monografia o rodnej Zvolenskej Slatine, Keď národ malý stal sa veľkým (1984), svojrázna kronika SNP, Knižka pre všetky slovenské deti (1997), vlastenecky zameraná antológia z tisícročného obdobia národných dejín - a mnohé iné, napr. Zlatý hrach, Išlo dievča po vodu, Spievaj si, vtáčatko, Zlatý strom a ďalšie.

M. Ďuríčková prekladala poéziu i prózu z ruštiny, češtiny a nemčiny, zostavila a literárne upravila viacero súborov z rozprávkového pokladu národov bývalého Sovietskeho zväzu, napr. Bohatier Kremienok (1965), Laponček Sampo (1974), Sedemfarebný kvietok (1975), Krása nevídaná (1977), Zázračná breza (1983) a iné.

Knihy M. Ďuríčkovej boli preložené do 21 jazykov, okrem európskych aj do japončiny.

Viaceré jej diela boli sfilmované, napr. My z deviatej A (1963), A pobežím až na kraj sveta (podľa novely Majka Tárajka, 1981), Kľúče od mesta (1982), Zázračná rosa (1988), animované televízne večerníčky Danka a Janka (1970) a Bratislavské rozprávky (1992-1994).

motto:

”Dožičme detskej duši tú radosť, to splnenie, to uistenie, že dobrota, krása a neha kráčajú neomylne k víťazstvu spravodlivosti. Dieťa to potrebuje pre svoje duševné zdravie.”
 
Podobné referáty
Mária Ďuríčková GYM 2.9609 1468 slov
Mária Ďuríčková 2.9822 682 slov
Mária Ďuríčková 2.9409 276 slov
Mária Duričková 2.9505 288 slov
Mária Ďuríčková 2.9786 265 slov
Mária Ďuríčková 2.9563 261 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.