Napríklad Marxova diskusia o ekonomických predpokladoch na socialistickú premenu, akoby spochybňovala Leninovu argumentáciu týkajúcu sa Ruska, aj keď sa nám Leninove vývody prezentovali ako konečný objav. Marx bol oveľa demokratickejší ako Lenin. Jeho idea diktatúry proletariátu nebola odlúčená od chápania vlády väčšiny. „Uvedomoval som si, samozrejme, že také chápanie by malo v Rusku nepatrný zmysel. Ale aké relevantné boli potom iné odkazy na Marxa v Leninovom diele?“ Takéto otázky ho znepokojovali.
Po promócii dostal ponuku pridať sa ku skupine zahraničných študentov, ktorá išla na Ural študovať sovietske metódy riadenia priemyslu. Podrobne si prezerali najmä komplex ťažkého priemyslu v Sverdlovsku, jednom z hlavných sovietskych centier metalurgie a baníctva. Po zájazde na Ural už konečne odcestoval domov.

Začiatok cesty k Pražskej jari

V roku 1967 začala vrcholiť zrážka medzi zástancami a oponentmi reformy. Tentoraz už nešlo o podružné záležitosti, ale konflikt sa sústredil na základný a dlhodobý problém našej spoločnosti- utláčateľský politický systém, ktorý pretváral od začiatku päťdesiatych rokov.
V predchádzajúcom roku Novotný a jeho spojenci znova zlyhali v pokusoch o umlčanie opozície. Najmä na Slovensku. Nespokojnosť vzrastala. Začiatkom roku sme sa dozvedeli zo správ okresných výborov strany , že vo verejnosti tak na Slovensku, ako aj v Čechách vzrastá netrpezlivosť a náklonnosť k zmene. Všetky tri najhlavnejšie oblasti krízy sa otvorene prediskutúvali na jesennom zasadnutí KSČ :- hospodárstvo, kultúra a česko-slovenské štátoprávne vzťahy. „Takzvaný nový ekonomický mechanizmus sa začal realizovať v januári, ale čoskoro bolo jasné , že vo svojej oklieštenej podobe nepovedie nikam. Navyše jeho širšia aplikácia hrozila negatívnymi dôsledkami pre Slovensko, čo bolo vinou pokračujúcej nevyrovnanosti v hospodárskom rozvoji. Dokonca aj niektorí z mojich spojencov (ako F. Barbírek ) si mysleli že predchádzajúci systém poskytoval slovenskej ekonomike lepšiu ochranu.“ Diskusia nastoľujúca tento problém vypukla v prvých mesiacoch roku 1967 a prejavila sa aj na zasadnutí ÚVKSS v máji toho roku. Koncom júna 1967 sa v Prahe konal zjazd Zväzu česko-slovenských spisovateľov. Komunisti, ktorí tvorili tri štvrtiny členov zväzu, citlivo reagovali na degeneráciu socialistických ideálov. Niektorí zasa verejne odsudzovali stalinistickú nadvládu a požadovali zmeny v súlade s demokratickými tradíciami krajiny.
A. Novotný, J. Hendrych a ich spojenci boli pobúrený a protestovali proti týmto kritikom. Najprv prostredníctvom Zväzu česko-slovenský spisovateľov.