referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2019
Andrej Sládkovič
Dátum pridania: 18.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: cady
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 657
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 2m 50s
Pomalé čítanie: 4m 15s
 
Stále rovnako, rovnako zle.....

- spojenie, ktoré vystihuje život Andreja Sládkoviča ( vlastným menom Andrej Braxatoris). Narodil sa 30. marca, alebo 1. apríla 1820 v chudobnej rodine krupinského učiteľa Ondreja Braxatorisa a Terézie Bartholomeidesovej ako ôsme dieťa. Andrej mal 13 súrodencov, deväť bratov a štyri sestry. Po smrti jeho matky sa otec znova oženil a macochou jeho detí sa stala Alžbeta Kellnerová, s ktorou mal tri deti.

Po vychodení nižších škôl v Krupine poslali malého Andrejka do Perovčian v Honte, aby sa naučil maďarčinu. Od roku 1831 študoval na lýceu v Banskej Štiavnici. Roku 1838 nastáva problém s financiami, kedy Sládkovič opúšťa lýceum, aby si zarobil peniaze a následne v ňom pokračoval. Zakotvil v Ladzanoch, aby tam nahradil nedávno zomretého učiteľa a po necelom roku už bol naspäť v Štiavnici.

Keďže nemal peniaze na štúdium, začal doučovať deti Pavla Pišlu a zaľúbil sa do jeho dcéry Márie, ktorá bola jeho múzou na napísanie básničky Marína. Počas štúdia sa venoval recitovaniu, bol dirigentom v spevokole, ale čo je najdôležitejšie, písal si so štúrovcami, aby v roku 1840 odišiel do Bratislavy (vtedy Prešporok) a stal sa jedným z nich. Svoju veľkú lásku nechal doma a on naplno rozbehol svoju spisovateľskú kariéru. Básne uverejňoval pod prezývkou Quidam. Po doštudovaní ostal chudobný ako kostolná myš a začal učiť v Hodruši, aby si aspoň nejako prilepšil. Roku 1842 odišiel do Halle, kde chodil na prednášky filozofie a teológie. Dozvedel sa, že matka chce vydať jeho Máriu za zazobaného Jána Geržu. Ako pravý gentleman jej v tom nebránil, pretože chcel, aby bola šťastná, aj keď najradšej by si ju bol vzal, samozrejme, on.

Po návrate z Halle pôsobil ako vychovávateľ v Rybároch a neskôr bol farárom v Hrochoti. Zoznámil sa s Antóniou Júliou Sekovičovou. Začal si s ňou písať listy, a aj tu sa potvrdilo príslovie: čo oči nevidia, srdce nebolí. Pomaly ale isto zabudol na Máriu a čím ďalej viac myslel na Tonku. Toto ich písmenkovanie prerástlo do lásky a tá bola spečatená pred bohom v roku 1846. Po čase sa aj s početnou rodinou presťahoval na faru v Radvani, kde sa im narodili ďalšie štyri deti. Dokopy ich mali deväť, no za Andrejovho života mu zomreli štyri deti, čo ho dosť vzalo. V Radvani tiež nezaháľal: bol notárom, predsedom Zpěvníkového výboru a stále tvoril. Pre celoživotnú chudobu, nezdravú stravu a chatrnú stavbu tela mal podlomené zdravie. Ako 48- ročný ochorel a trpel až do 20. apríla 1872, keď ako 52- ročný podľahol prsnej vodnatieľke.

Aj keď ho život stále skúšal, on sa nikdy nesťažoval. Snažil sa so všetkými vychádzať a darilo sa mu to, pretože ho ľudia mali radi pre jeho bystrosť, humor a skúsenosti. Často si k nemu chodili po radu a ešte častejšie sa stalo, že sa u neho zastavili na obed či večeru. A on nielenže pohostil všetkých, aj keď sám nemal čo do úst vložiť, ale ich aj rozosmial. Bol to taký pohronský smejko.
Počas pohrebu Štúrovci na jeho hrob zasadili lipu a Ján Botto predniesol- držiac v rukách Marínu a Spisy básnické Andreja Sládkoviča:

Sládkoviču! tys nám dal, hľa, to-
my tebe čo za to?
Studenú chladnú hrudu...
No prídu časy a slávu tvoju
spomínať veky budú!
 
Podobné referáty
Andrej Sládkovič 2.9427 729 slov
Andrej Sládkovič 2.9395 650 slov
Andrej Sládkovič 2.9774 836 slov
Andrej Sládkovič SOŠ 2.9230 219 slov
Andrej Sládkovič SOŠ 2.9656 1365 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.