Úvod

Cieľom tejto seminárnej práce je charakterizovať časť exogénnych procesov, t.j. procesov ktoré prebiehajú na zemskom povrchu so zameraním na činnosť vetra to znamená na eolické procesy. Pri skúmaní tejto problematiky sa budeme zameriavať na eolický reliéf, eolické procesy a ich formy a s tým súvisiaci sprašový reliéf.

V prvej časti budeme rozoberať problematiku súvisiacu s eolickou činnosťou vo všeobecnosti, charakterizovať podmienky vzniku a druhy eolickej činnosti a eolické sedimenty. V druhej časti sa zameriame na ukážky eolickej činnosti na území Slovenskej republiky.

Táto práca je písaná náučnou formou. Pri tvorbe tejto práce sme postupovali nasledovne: Najprv sme zhromaždili všetku dostupnú literatúru týkajúcu sa danej problematiky. Podklady pre danú tému sme našli v okresnej ( regionálnej ) knižnici Gorazda Zvonického v Michalovciach, v univerzitnej knižnici Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, na internetovom portáli www.geografia.sk a iných stránkach, ďalej v časopisoch zaoberajúcich sa prírodnými vedami. Po dôkladnom preštudovaní materiálov sme pristúpili k jej postupnému spracovaniu. Najskôr sme načrtli akúsi osnovu, od ktorej sa odvíjalo jednotlivé spracovanie každej state. V práci sme sa snažili objektívne spojiť poznatky o danej téme získané z dostupnej literatúry a vlastné myšlienky a poznatky získané predchádzajúcim štúdiom geografie. Táto práca s novými poznatkami ovplyvnila a obohatila aj naše vedomosti o danej problematike.

1 Všeobecná charakteristika

1.1Fyzikálna podstata a charakteristiky vetra

Vietor je horizontálny pohyb vzduchu vzhľadom na zemský povrch. Vietor jako každý pohyb je charakterizovaný vektorom rýchlosti a smeru. Rýchlosť vetra sa meria v metroch za sekundu alebo v kilometroch za hodinu. Smer vetra sa označuje skratkami svetových strán alebo azimutom v desiatkach stupňov. Prúdenie vzduchu sa vyznačuje vertikálnou zložkou označovanou pojmom vertikálny pohyb vzduchu. Vietor vzniká v dôsledku nerovnomerného rozloženia atmosférického tlaku v horizontálnom smere. Mierou nerovnosti v rozložení tlaku vzduchu je horizontálny bárický gradient. Vzduch prúdi z miest vysokého tlaku na miesta z nízkym tlakom v smere bárického gradientu a nadobúda tým väčšie zrýchlenie, čím je bárický gradient väčší.

1.2 Podmienky eolickej činnosti

Eolická reliéfotvorná činnosť sa prejavuje na súši v rôznych zemepisných šírkach. Jej efekt závisí od rýchlosti, nárazovosti a frekvencie vetrov. Avšak na morfogenéznu činnosť vetra výrazne vplývajú fyzicko-geografické podmienky a v ich rámci najmä pomer teploty a zrážok, čiže stupeň aridity podnebia. Od podnebia závisí rastlinný kryt, ktorý koreňovým systémom upevňuje substrát a znižuje prízemnú rýchlosť vetra. Preto najúčinnejšia je eolická činnosť v aridných a semiaridných oblastiach (púšte a polopúšte), v chladných subpolárnych oblastiach a vo vysokých pohoriach nad hornou hranicou lesa. Na územiach s rôznym stupňom humidity je eolická činnosť značne obmedzená. Napr. v miernom humídnom podnebí postihuje mladé, sypké, jemnozrnné a prechodne vysušené uloženiny, nechránené vegetáciou, piesky na pobrežiach morí a jazier a uloženiny iného pôvodu, bez súvislého rastlinného krytu, prípadne s antropogénnym porušením rastlinného krytu.

1.3 Druhy eolickej činnosti

1.3.1 Veterná erózia
Veterná erózia má dve formy: defláciu a koráziu. Tieto spolu súvisia a vzájomne sa ovplyvňujú.

1.3.1.1 Deflácia
Deflácia je vyvievanie vetrom drobnejších zŕn zo sypkých uloženín. Ich veľkosť závisí od rýchlosti a nárazovitosti vetra. Preto deflácia prebieha selektívne. Najväčšie častice, ktoré vietor vyvieva, majú najčastejšie priemer okolo 1 mm. K plošnej deflácií je potrebná rýchlosť väčšia ako 4 m.s-1 . Odnosom jemnejších častíc vzniká kamenná púštna dlažba, ktorá je typická najmä pre púštne oblasti. S defláciou pri určitom podiele korázie vznikajú deflačné ryhy a deflačné vane. Tieto formy sú orientované v smere prevládajúcich vetrov. Ich vznik býva podmienený pruhmi menej odolných hornín. S defláciou súvisí aj vznik viklanov. Tieto tvoria hrubšie balvany v sypkých uloženinách, ktoré ostali po vyviatí menej odolných, jemnozrnnejších častíc.