1.3.1.2 Korázia
Veterná korázia je rozrušovanie a obrusovanie predovšetkým pomocou vyviatych a prenášaných tvrdých, napr. kamenných zŕn piesku. Z tohto vyplýva, že korázia súvisí s defláciou. Rímsovanie sa typicky prejavuje na skalných výstupoch s horizontálnou štruktúrou. Rímsy v podobe pretiahnutých výstupov sa viažu na odolnejšie vrstvy, pričom lineárne pretiahnuté depresie ich oddeľujú od menej odolných hornín. Na masívnejších horninách s premenlivou odolnosťou vzniká žliabkovanie. Prejavuje sa na povrchu kameňov tak, že pripomínajú včelie plásty. Pôsobením korázie, ktorá sa prejavuje intenzívnejšie v nižších polohách zemského povrchu ako vo vyšších, čo súvisí s väčším množstvom prízemne unášaného piesku, vznikajú skalné hríby. V pretiahnutých skalných výstupoch vznikajú takto skalné okná až skalné brány. Obrusovaním úlomkov hornín napr. riečnych štrkov sa eolickou abráziou tvoria hranice.

1.3.2 Veterný transport
Veterný transport má rôzne formy a prejavuje sa podľa veľkosti zrna a rýchlosti vetra: vznášaním, vlečením a saltáciou. Viac ako 50 % materiálu sa prenáša saltáciou.

1.3.2.1 Vznášanie
Vznášaním sa premiestňuje materiál s veľkosťou častíc pod 0,05 mm- prachové častice. Pri silných výstupných prúdoch a turbulentnom prúdení s rýchlosťou 60 až 100 km za hodinu vznikajú najmä v aridných územiach prachové a pieskové búrky. Pri prachových búrkach sa častice dostávajú až do výšky 2000 m a môžu sa horizontálne prenášať na vzdialenosti 100 až 1500 km. Prachové búrky sú významným denudačným činiteľom. S plošnou defláciou súvisí deštrukcia pôdneho krytu a poškodzovania poľnohospodárskych kultúr. Na tom sa podieľa aj akumulácia plošného materiálu. Deflácia postihuje všetky plochy bez vegetácie a prechodne vysušené. Preto je nevyhnutné ich urýchlené pokrytia vegetáciou.

1.3.2.2 Vlečenie a saltácia
Týmito druhmi transportu sa prenáša hrubší, prevažne pieskový materiál. Uvedenie piesku do pohybu súvisí nielen s tlakovou zložkou vetra, ale aj s nárazmi prenášaných častíc na povrch uložených zŕn na zemskom povrchu. Veľkosť zŕn, ktoré sa prenášajú vetrom, závisí od jeho rýchlosti.
Prechod vlečenia v saltáciu súvisí predovšetkým s nárazovým prúdením vetra, pri ktorom sa náhle mení jeho rýchlosť. Výška skoku závisí aj od charakteru podložia od jeho drsnosti. Saltácií podliehajú prevažne pieskové zrná drobno až strednozrné o priemere cca 0,15 až 0,3 mm. Väčšie zrná sa prenášajú najmä vlečením.
Z výskumov vyplýva, že cca 80 % piesku sa prenáša pri zemskom povrchu do výšky 10- 20 cm. Z hľadiska prenosu sú dôležité kapacita, mocnosť a nasýtenosť vetra. Pod kapacitou sa rozumie množstvo materiálu, ktoré môže prenášať vietor, ale reálne prenášané množstvo je mocnosť. Pomer mocnosti a kapacity predstavuje nasýtenosť.

1.3.3 Eolické sedimenty
V dôsledku prekročenia kapacity veterného prúdenia materiálom a znížením rýchlosti vetra, nastáva ukladanie transportovaných častíc. K najrozšírenejším eolickým sedimentom patria spraš a viate piesky. Medzi uvedenými typmi existujú viaceré subtypy ako sú prachové piesky, piesčité spraše, močiarové spraše, sprašové hliny a iné.

1.3.3.1 Spraš
Vzniká diagenézou aleuritických častíc. Preto v tomto sedimente prevláda prachová frakcia s veľkosťou častíc 0,01- 0,05 mm, ktorých podiel dosahuje 60 až 70 %. V zložení spraše prevláda kremitý prach. Obsahuje tiež 10- 25 % CaCO3 vo forme mikroskopických kryštálikov, rovnomerne rozptýlených v základnej hmote. Vodou vylúhovaná vápnitá prímes sa v nižších polohách vylučuje vo forme rôzne veľkých konkrécií, ktoré tvoria miestami nápadné horizonty. Farba spraše je svetložltá až žltohnedá od zlúčenín železa. V dôsledku zvetrávania sú staršie spraše tmavšie. Odvápnením spraše vznikajú sprašové hliny. Sprašové hliny sú pre vodu menej priepustné ako typická spraš. Spraš tvorí na plochých a slabo členených povrchoch sprašové tabule. Ukladala sa na predpolí pevninských ľadovcov severnej pologule- v Severnej Amerike, Európe i Ázii. V severnej Číne dosahuje mocnosť spraš až 600 metrov.
Na sprašiach vznikli v suchších obdobiach holocénu v stepnej zóne úrodné pôdy- černozeme.
Spraše veľmi ľahko podliehajú vodnej erózií a vznikajú tak erózne formy ako ronové ryhy a výmole.

1.3.3.2 Viate piesky
Piesčité spraše tvoria prechod k viatym pieskom. Viate piesky na rozdiel od pieskov fluviálneho pôvodu sú v dôsledku zvetrávania matné a eolickým transportom lepšie opracované. Stupeň opracovania a zrnitostného vytriedenia eolických pieskov vzrastá s dĺžkou transportu, pričom sa zväčšuje aj podiel odolných minerálov. Transport sa prejavuje zmenou veľkosti zrna v horizontálnom smere. Od zdroja deflácie sa v smere prevládajúcich vetrov zmenšuje podiel hrubých pieskov a zväčšuje podiel jemnozrnných pieskov. Nerovnomerným ukladaním prenášaných pieskov sa tvoria vyvýšené tvary- duny a plošné pokrovy s mikroreliéfom- čerinami.