1.3.4 Eolické pieskové akumulačné formy

Najjednoduchšou akumulačnou formou sú naviatiny piesku, ktoré vznikajú v dôsledku poklesu rýchlosti vetra za nízkymi prekážkami, ako sú trsy tráv, kríky drevín, alebo väčšie balvany. Ich ďalšie pretrvávanie závisí od množstva piesku a rýchlosti vetra. Výsledkom sú pripútané symetrické duny. Tieto sa môžu pretvarovať v asymetrické sťahované duny- presypy. Piesky v presypoch sú spravidla jemnozrnné, dobre triedené s prevahou frakcií 0,05- 0,25 mm. Ak vzrastá množstvo donášaného piesku, môžu vznikať mohutnejšie bochníkové tvary- barchany, ktoré vietor obchádza a formuje výbežky v smere vetra. Výška barchanov môže dosahovať 20- 40 metrov. Spájaním barchanov vedľa seba vznikajú priečne presypy. Sú orientované naprieč smeru vetra. Spájaním barchanov za sebou vznikajú pozdĺžne presypy a sú orientované v smere vetra. Spájaním takýchto presypov vznikajú presypové polia.

Zvláštnym druhom presypov sú pyramidálne druhy, ktoré patria medzi najmohutnejšie formy. Ich výška dosahuje až 150 metrov. Sú známe z viacerých púští, ich výskyt sa uvádza zo Sahary, púští Strednej Ázie.
Iným druhom presypov sú parabolické presypy, ktoré vznikajú rozrušovaním priečnych presypov, ktorých koncové časti menšej mocnosti boli spevnené vodou a vegetáciou. Sú oblúkovité ohnuté oproti smeru vetra.
Na viatych pieskoch, najmä na pieskových pokrovoch, sa vyskytujú čeriny. Sú to mikroformy, ktoré tvarom a priebehom na smer vetra pripomínajú priečne presypy. Ich vznik sa vysvetľuje formovaním zvlnených plôch na styku dvoch rôznych prostredí- zemského povrchu a atmosféry pri veternom prúdení.


1.4 Typy púští
Púšť- typ krajiny s extrémne chudobných rastlinstvom alebo s úplným nedostatkom rastlinstva a vody a málo vyvinutými až nevyvinutými pôdami. Ročne tu spadne menej ako 250 mm zrážok. Rastlinstvo sa vyznačuje malým vzrastom, no po každom spadnutí zrážok má schopnosť rýchleho rastu, listy sú často redukované na tŕne a korene siahajú do veľkých hĺbok. Toto sú najužitočnejšie formy prispôsobovania sa. Vyskytuje sa v suchom podnebí tropického, subtropického a mierneho pásma, alebo v studenom podnebí subpolárnych oblastí, v polárnych oblastiach s trvalou snehovou a ľadovou prikrývkou. Sú to rozľahlé územia kamenia a piesku, ktoré zaberajú viac než tretinu zemského povrchu.

Púšte sa vyskytujú najčastejšie na územiach dynamického vysokého tlaku vzduchu v okolí obratníkov. Tieto púšte sú najväčšími areálmi eolickej činnosti. K deflačným púšťam patria kamenné púšte- hamada a štrkové púšte serir. Tieto typy púští prevládajú nad pieskovými púšťami- erg, kum. Úlomky hornín, najmä v kamenných púšťach, pokrýva púštna kôra- lak, ktorá vzniká pri kapilárnom zdvíhaní vo vode rozpustených solí a biochemickými reakciami organizmov, ktoré akumulujú oxidy železa, mangánu a iných. Okrem kamenitých, štrkových a piesčitých púští sa vyskytujú aj hlinité púšte. Sú to akumulačné roviny rôznych názvov- takýr, kevír, playa, ktoré sa viažu na bezodtokové zníženiny a vznikajú ukladaním materiálu občasných vôd. Sú typické pre arídne územia. Vysušovaním hlinitých sedimentov akumulačných rovín vzniká na povrchu zhutnená kôra, často členená trhlinami z vysychania, ktoré tvoria polygonálne siete. Povrchové časti rovín bývajú zasolené a bežne v nich prebiehajú sufózne procesy.

2 Vplyv eolických procesov na Slovensku

2.1 Spraše
Sú to najrozšírenejšie, vetrom naviate (eolické) prachové sedimenty na Slovensku. Tvorili sa v pleistocénnych ľadových dobách, keď vplyvom studeného podnebia prebiehalo silné mrazové zvetrávanie hornín. Pevné hominy sa účinkom mrazu rozpadli až na prach. Vodami topiacich sa ľadovcov boli prachové zvetraliny premiestňované. Stali sa súčasťou glaciofluviálnych sedimentov. Z nich bol jemný prach vyvievaný vetrom a usadzovaný v miestach, kde vietor strácal svoju unášaciu schopnosť (obyčajne v závetrí). Z prachu sa pedogenetickýni procesom vytvorila spraš. Spraše sa tvorili i v močiaroch a bažinách, resp. v prostredí kde boli občas zaplavené vodu (riečne nivy). Sprašová prikrývka sa tvorila počas niekoľkých ľadových dôb (glaciálov) a štadiálov (štadiály - studené obdobia počas ľadovej doby oddelené navzájom teplejšími interštadiálmi).

Spraš predstavuje svetlookrový až svetložltohnedý, mäkký, pórovitý, nevrstevnatý (masívny) sediment. Spraše sa uložili najmä na miernych svahoch sklonených k V, JV alebo J. Hrúbka spraší na Slovensku dosahuje až 30 m, na plošinách okolo 5 m. Spraše, ako mäkké sedimenty ľahko podliehajú vodnej erózii, preto sú často, najmä na svahoch rozbrázdené. Vyskytujú sa na Záhorí, ale hlavne na Trnavskej, Nitrianskej, Žitavskej, Hronskej, Ipeľskej pahorkatine a na Východoslovenskej nížine. Pozdĺž tokov zasahujú do kotlín Ipeľskej, Lučenskej, Rimavskej a Košickej.