2.2 Duny
Najnápadnejšou formou dún na Slovensku sú duny z naviateho piesku čiže presypy. Vo veľkom počte sa nachádzajú na Záhorí, na Podunajskej a na Východoslovenskej nížine. Na Záhorskej nížine je jedna skoro súvislá plocha naviateho piesku a mnoho menších plôch pieskových presypov. Zaberajú plochu 570 km2. Duny na Záhorí sú vysoké aj viac ako 20 metrov. Najväčšiu plochu tvoria chaoticky vetrami zvlnené pokrovy, v ktorých sú miestami zamokrené zníženiny. Navŕšenie piesku v podobe čelnej brázdy pred močaristou zníženinou pod Malými Karpatmi svedčí, že ho navievali prevažne západné vetry. Navievanie prebiehalo v starších a chladných periódach pleistocénu. Tento piesok na Záhorskej nížine neobsahuje vápnik preto sa na ňom len ťažko vytvára humus. Tvorí ho takmer čistý kremenný piesok. V západnej časti podunajskej nížiny je málo plôch pieskových presypov. Vyskytujú sa na Žitnom ostrove a na nive Váhu a Dudváhu. Sú to zväčša len zvyšky väčších dún, ktoré rozmyli ramená Dunaja, Váhu a Dudváhu.

2.3 Pozdĺžne presypy
Od dolného Váhu na východ pribúdajú presypy. Majú tvar úzkych dlhých chrbtov (pozdĺžne presypy), ktoré sa tiahnu v smere SZ- JV. Je to smer prevládajúcich vetrov, ktoré ich vytvorili hlavne na konci poslednej ľadovej doby. Možno ich často nájsť v priestore od Trnovca nad Váhom cez Nové Zámky až po Čenkov pri Dunaji. Vznikli rozviatím a naviatím pieskov Váhu. Podunajské presypy sú na rozdiel od záhorských vápnité. Sú na nich vinice, sady a pod. Zriedkavo sa zachovali aj stopy korázie o čom svedčí výskyt hrancov.

Na Východoslovenskej nížine poskytovali piesok na budovanie dún nánosy Latorice, Uhu, Laborca a Ondavy. Severné vetry rozvievali valy a prefukovali piesok na juh. Tu ho na okraji močiarov ukladali do dlhých pozdĺžnych presypov. Najviac je ich v okolí Kráľovského Chlmca. Majú zvyčajne výšku okolo 5- 10 metrov. Z nížiny vystupujú ostro ako ostrovy.
Sú čiastočne vápnité, obsahujú viac prachových častíc a humus.