Radikalizácia sa ale stala konkurentom ostatných symbolov súnaležitosti ku Korzike. Ostrovná mládež vyrastá v priestore všadeprítomného násilia a členov ilegálnej organizácie FLNC vidí ako hrdinov, ktorí napravujú nespravodlivosť. Vysoká nezamestnanosť a chudoba násilnícke praktiky iba podporujú. Korzičania teda niesú tými, ktorí hovoria špeciálnym jazykom, ale tými, ktorí používajú násilie k účelom identifikácie. Bohužiaľ sa na ostrove okrem politických skupín objavujú aj degenerované skupiny kriminálne. Štátni predstavitelia s vlastencami vyjednávali, tí sa ale vždy rozhodli použiť ďalšie násilie a plány odsúdili k zániku, aj keď vybojovali čiastočné ústupky.

Návrat k násiliu odsúva nacionalistov na pozíciu večnej minority, súčasne dáva dôvod k cyklickému oživovaniu násilia. Nie je ale úplne jasné, nakoľko sa bude stále jednať o etnicko- politický terorizmus alebo skĺzne na čisto kriminálnu rovinu. Rekrutovanie mladých, nepríliš politizovaných stúpencov nadšených zo súnaležitosti k tajnej organizácii, viedlo k formovaniu malých aktivnych skupín extrémne násilných, ktoré odmietali hierarchické vedenie. Podľa policajných záznamov mali tajné organizácie dohromady v roku 1996 viac ako 500 stúpencov. Radikálne skupiny sa medzi sebou čoraz viac štiepia a hádajú. Aby mohli financovať svoje aktivity, výmahajú stále častejšie revolučnu daň násilým alebo sú zaplatené do kriminálnych praktík. Metódy používané hnutím napr. ukradnuté autá, vraždy, atentáty a kriminálne požiare sa stále viac blížia zpôsobom kriminálníkov.

Na začiatku 90-tych rokov prestala byť najznámejšia radikálna skupina FLNC jediným separatistickým hlasom ostrova. Ale jej jedinečnosť jej dopomohla vydobyť si svoje exkluzívne postavenie. Násilné útoky neustávali, ale dokonca sa prejavovali ešte väčšou silou, pretože každá odštiepená frakcia sa snažila dokázať svoju prevahu. Preto sa útoky okrem symbolických akcií obrátili na vybavovanie si osobných účtov a boj za kontrolu materiálnych zdrojov. Atentáty boli teda stále smerované proti verejným budovám, bankám a turistickým strediskám, ale čoraz viac aj proti aktivistom z rivalitných teroristických buniek.
Práve odklon od naozajstných záujmov Korzičanov a podpory väčšej nezávislosti vedie čoraz viac ostrovanov k názoru, že radikálne skupiny by mali zaniknúť a útoky ustať. Alebo by skupiny mali presedlať na iný sposôb boja.

Niektoré skupiny prehlasujú, že podporujú korzickú samostatnosť a uskutočňujú násilné kampane, ktoré obsahujú bombings alebo pokusy o atentáty. Spomínaný útok na vinicu a ohromujúca reakcia štátu na ňu pritiahla sympatie ešte viac na stranu rebelov. Aj udalosti ako vražda prefekta Claude Érignac 6. februára 1998 (za ktorú bol zatknutý Yvan Colonna o 5 rokov neskôr) stále dokázali udržať Korzičanov v sympatiách k radikálom a proti zatknutiu Yvanna Colona sa zdvihla vlna protestov. Tieto udalosti ale dokázali pevninskej verejnosti, že sa nevyplatí dávať nacionalistom viac samosprávy. Práve po atentáte sa vtedajší francúzsky kabinet vyjadril, že nastolenie právneho štátu nie je v tejto dobe na Korzike možné. Podľa slov ministra vnútra Chevènement je potrebné opäť vybudovať všetko, čo patrí k fungovaniu modernému štátu. Štát sa mal zaoberať nielen bojom proti násilným trestným činom, ale aaj rastúcej hospodárskej kriminalite. A musí sa zaoberať aj vývojom inej kriminality.

Všetkých 571 útokov v roku 1995 stálo Francúzsko viac než 600miliónov frankov. V posledných rokoch sa počet útokov znížil na zrhuba 300 ročne, ale alarmujúce je to, že sa drvivá väčšina z nich stala za bieleho dňa. Násilie zasiahlo všetky sektory a z dôvodu rizík a stratovosti sa na ostrove neangažuje žiadna poisťovacia spoločnosť. Jedným z klasických dôvodov nacionalizmu na Korzike je aj pocit výnimočnosti, ktorí majú obyvatelia ostrova. Považujú sa za ostrovanov a zároveň za ľudí z hôr, ktorí odolávajú tažkým prírodným podmienkam a útokom iných národov. Preto prevláda názor, že násilný boj je oprávnení, pretože takýto žvláštny národ si žiada zvláštne prostriedky boja.

Radikálne formácie používajúce násilie sa snažia ospravedlniť boj rôznymi spôsobmi

•mýtickým ospravedlňováním- násilie sa používa ako schéma, daná historiou. FLNC sa snaží naviazať na historickú liniu kontinuity boja započatého prvnými vlastencami vedenými Pasqualem Paolim. Mýtus je založený na myšlienke originálnej demokracie, ktorá na ostrove existovala pred VFBR. Boj proti kulturnej dominancii sa predstavuje ako odpoveď na lingvistické násilie štátu, násilie symbolické, ktoré ničí regionálnu kultúru. Jazyk nemá len komunikativnu dimenziu, rozširuje sa na oblasť potvrdenia spoločnej odlišnosti.
•ospravedlňovanie násilných aktivít, kedy FLNC rozvíja tému ekologického nacionalismu z minulosti. Separatisti pokladajú Korziku za odpadkový koš Francúzska, poukazujú na špekulácie s pozemkami a zlú urbanizačnú politiku. Útoky na turistické zariadenia obviňované z ničenia životního prostredia, sa stávajú častým objektom teroristických cieľov.
•Ospravedlňovanie založené na kolektívnej pamäti zažitých represií, ktoré ospravedlňujú defenzívne násilie. Táto taktika najlepšie fungovala po vražde Guy Orsoniho, kedy FLNC vytvárala kolektívne povedomie represií zo strany štátu.. Orsoni sa stal mučedníkem, symbolom rezistencie a pomohol FLNC zasadiť militantný boj do širšieho historického kontextu. V tomto kontexte FLNC zasadzuje ozbrojený boj ako symbolickú pamiatku za obete represií zo strany štátu.

Často sa taktiež operuje s pojmom „vymiznutie korzického etnika“, ktorý necháva na povrch vyplávať podvedomý strach obyvateľov ostrova zo zničenia ich vlastnej identity.