Vstrebávanie monosacharidov prebieha predovšetkým v hornej časti tenkého čreva a to dvojakým spôsobom: 1) aktívnym kotransportom (jedným “vrzom” dvierok v membráne bunky) spolu so sodíkom (glukóza a galaktóza – sladké a slané teda putujú z čreva do krvi spoločne) a 2) uľahčenou difúziou, ktorá nevyžaduje hnaciu energiu (fruktóza). Monosacharidy sú potom krvou distribuované k bunkám: prvým prietok sa dostávajú predovšetkým do pečene a obličiek. Pečeň je hlavným miestom spracovania glukózy, fruktózy a galaktózy. Glukóza je upravená na biologické použitie v organizme, prípadne (ak jej má telo aktuálny nadbytok) viaže sa do dlhých reťazcov zásobnej formy – glykogénu. Na glykogén (živočíšna obdoba rastlinného škrobu), ktorý vzniká okrem pečene aj vo svalových bunkách, siahame vtedy, keď hladina cukru v krvi (glykémia) klesne pod bezpečnú hodnotu alebo keď naše telo potrebuje náhle použiť veľké množstvo energie. Nedostatok, prebytok cukru v krvi

Glykémia – strategický údaj nášho tela
Glykémia je údaj o množstve glukózy (Glu) v jednom litri krvi. Udáva sa v takých trochu čudných jednotkách a normálna hodnota je 3,9 – 5,8 mmol/liter (pre lepšiu predstavu je to 0,7 – 1,05 g glukózy na každý liter krvi). 1. Ak koncentrácia Glu klesne pod normu (hypoglykémia), bunky postupne nemajú dostatok energie (najviac trpia nervové bunky mozgu, pretože „pracujú“ takmer výlučne na glukózu – potrebujú denne až 140 g!), v organizme sa začínajú vo väčšej miere spaľovať tuky, až môže nastať tzv. ketoacidóza (vytváranie ketolátok: acetón, acetoacetát a pod.), čo sa prejaví typickým acetónovým zápachom z úst.
2. Ak naopak, koncentrácia Glu v krvi stúpa (hyperglykémia), je to najčastejšie v dôsledku nedostatku inzulínu alebo jeho nedostatočného účinku.
Aby k takýmto výkyvom nedochádzalo, sme vybavení takmer dokonalým regulačným systémom, ktorý glykémiu udržiava na normálnych hodnotách. Reguláciu tvorí metabolická a hormonálna zložka. Tá prvá (metabolická) predstavuje „reakcie“ chemických procesov na informácie. Jednoducho: pečeň tvorí glukózu a uvoľňuje ju do krvi. Ak zjeme jedlo, ktoré nášmu telu poskytne glukózu, pečeň ju prestáva spontánne tvoriť a začne upravovať tú, čo bola ešte pred chvíľou na našom tanieri alebo prišla priamo po rozbalení krabice či alobalu.
Inzulín si potrebuje každý šetriť
Najznámejším hormonálnym regulátorom glykémie je inzulín. Inzulín je hormón tvorený v špeciálnych bunkách pankreasu, ktorý sa na základe informácie „Pozor, veľa cukru v krvi!“ vyplaví do krvi a tak sa dostane ku každej bunke, ktorá glukózu potrebuje a používa. Inzulín je signálom, aby si bunka „otvorila dvierka“ (špeciálne transportné molekuly sa hromadia v membráne) a glukóza sa mohla dostať dnu. Zjednodušene platí: čím viac glukózy v krvi, tým viac inzulínu pankreas vyplaví.